Reykjavík 26. septembra (TASR) - Ľavicovo-pravicová vláda na Islande smeruje po sobotňajších parlamentných voľbách k získaniu väčšiny, ukazujú prvé čiastočné výsledky. Hnutie ľavicových zelených premiérky Katrín Jakobsdóttir však zoslablo oproti svojim pravicovým partnerom. V nedeľu o tom informovala tlačová agentúra AFP.
Tri koaličné strany získali po sčítaní tretiny hlasov 38 zo 63 kresiel v parlamente. Ešte sa ukáže, či sa táto trojica politických subjektov dohodne po voľbách na pokračovaní v spoločnom vládnutí.
Voliči na Islande si v sobotu po štyroch rokoch volili zloženie nového parlamentu. V predĺženie mandátu a ďalšie funkčné obdobie pritom dúfala súčasná predsedníčka vlády Jakobsdóttir z Hnutia ľavicových zelených, písala agentúra DPA.
Islandský jednokomorový parlament Althing - najstarší na svete - má 63 kresiel, čo znamená, že vláda potrebuje na získanie väčšiny aspoň 32 z nich.
Volebné miestnosti sa otvorili o 10.00 h miestneho času (12.00 h SELČ) a Islanďania mohli svoj hlas odovzdať do 22.00 h tamojšieho času. Konečné výsledky sa očakávajú až v nedeľu ráno.
Podľa analytikov malo ísť o tesný súboj medzi jednotlivými politickými stranami. Ľudia odchádzajú z volebnej miestnosti v Reykjavíku počas parlamentných volieb na Islande v sobotu 25. septembra 2021.Foto: TASR/AP
Posledné štyri roky vládne v ostrovnej severskej krajine s približne 360.000 obyvateľmi premiérka Jakobsdóttir. Hoci je 45-ročná politička v krajine obľúbená, jej ľavicovo-zelený vládny kabinet časť podpory stratil po tom, ako po parlamentných voľbách v roku 2017 vytvorila netradičnú koalíciu s konzervatívnou Stranou nezávislosti a agrárnou Progresívnou stranou.
Pozorovatelia pred voľbami predpovedali, že vláda súčasnej priemiérky utrpí straty, ale má stále šancu získať dostatok hlasov, aby zostala pri moci.
"(Jakobsdóttir) je ako premiérka veľmi obľúbená, a to aj u ľudí, ktorí nevolia jej stranu," uviedla pre DPA politologička Eva Heida Önnudóttir z Islandskej univerzity v Reykjavíku.
Vďaka odľahlej polohe zasiahla pandémia koronavírusu Island omnoho menej než väčšinu európskych krajín. Napriek tomu bola téma verejného zdravia spolu s otázkou boja proti klimatickej zmene a ochrany životného prostredia hlavnou témou predvolebného boja.
