Mnohí z Kočarjanových prívržencov na piatkovom zhromaždení uviedli, že už neveria Pašinjanovi, ktorý sa dostal k moci v roku 2018 vďaka sľubom, že z politickej scény odstráni starú garnitúru.
Autor TASR
Jerevan 19. júna (TASR) - Prinajmenšom 20.000 prívržencov opozičného arménskeho politika Roberta Kočarjana sa v piatok zhromaždilo na Námestí republiky v hlavnom meste Jerevan, aby tak svojmu favoritovi prejavili podporu pred nedeľňajšími predčasnými parlamentnými voľbami. Informovala o tom agentúra AFP.
Voľby, ktorých cieľom je vyviesť krajinu zo súčasnej politickej krízy, sa budú konať vďaka skutočnosti, že arménsky premiér Nikol Pašinjan odstúpil 25. apríla z funkcie predsedu vlády. Pašinjan totiž čelil výzvam na rezignáciu, odkedy v novembri podpísal Ruskom sprostredkovanú mierovú dohodu s Azerbajdžanom, ktorá ukončila vojnu oboch krajín o sporný región Náhorný Karabach. Na predčasných voľbách sa napokon v marci dohodol s opozíciou. Pašinjan dúfa, že svoj mandát vo voľbách obháji, podľa prieskumov verejnej mienky sa však ocitne v tesnom súboji práve s Kočarjanom, bývalým prezidentom krajiny.
Kočarjanovi priaznivci, medzi ktorými nechýbali ani vojnoví veteráni s vyznamenaniami, prišli svojho favorita v piatok podporiť na jerevanské Námestie republiky. Mávali pritom arménskymi vlajkami a skandovali "Kočarjan!".
Na rovnakom mieste sa o deň skôr konalo predvolebné zhromaždenie Pašinjana s veľmi podobnou účasťou. AFP s odvolaním sa na odhady svojich tamojších spravodajcov uvádza, že Kočarjanovi sa možno dokonca podarilo zmobilizovať o trochu viac stúpencov.
Zhromaždenie tohto opozičného politika, ktorý bol prezidentom Arménska v rokoch 1998-2008 a medzi svojich priateľov radí aj ruského prezidenta Vladimira Putina, bolo poslednou takouto akciou pred nedeľnými voľbami.
Podľa prieskumov verejnej mienky má približne rovnakú šancu zvíťaziť Pašinjanova strana Občianska dohoda (KP), ako aj volebná aliancia Kočarjana, takže výsledok je ťažké odhadnúť. Neočakáva sa pritom, že by niektorý z politických subjektov získal viac ako 30 percent hlasov. Na zostavenie novej vlády musí strana získať aspoň 54 percent hlasov. Samotný Pašinjan dúfa, že sa jeho strane podarí získať až 60 percent hlasov voličov, čo autori prieskumov označujú za nereálny odhad.
Mnohí z Kočarjanových prívržencov na piatkovom zhromaždení uviedli, že už neveria Pašinjanovi, ktorý sa dostal k moci v roku 2018 vďaka sľubom, že z politickej scény odstráni starú garnitúru. Krajinu však doviedol k vojne o Náhorný Karabach so susedným Azerbajdžanom, ktorá si vyžiadala približne 6000 životov.
Vojnu ukončila mierová dohoda z novembra 2020, ktorá však len spečatila porážku Arménska v tomto šesťtýždňovom ozbrojenom konflikte. Po podpísaní dohody vypukli v Arménsku rozsiahle protivládne protesty.
Pašinjan však aj napriek kritike trvá na tom, že vo vojne postupoval správne a nemal inú možnosť, ako súhlasiť s dohodou, v rámci ktorej Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu časť územia, pretože inak by utrpelo ešte väčšie straty v bojoch s vojensky lepšie vybaveným nepriateľom.
Voľby, ktorých cieľom je vyviesť krajinu zo súčasnej politickej krízy, sa budú konať vďaka skutočnosti, že arménsky premiér Nikol Pašinjan odstúpil 25. apríla z funkcie predsedu vlády. Pašinjan totiž čelil výzvam na rezignáciu, odkedy v novembri podpísal Ruskom sprostredkovanú mierovú dohodu s Azerbajdžanom, ktorá ukončila vojnu oboch krajín o sporný región Náhorný Karabach. Na predčasných voľbách sa napokon v marci dohodol s opozíciou. Pašinjan dúfa, že svoj mandát vo voľbách obháji, podľa prieskumov verejnej mienky sa však ocitne v tesnom súboji práve s Kočarjanom, bývalým prezidentom krajiny.
Kočarjanovi priaznivci, medzi ktorými nechýbali ani vojnoví veteráni s vyznamenaniami, prišli svojho favorita v piatok podporiť na jerevanské Námestie republiky. Mávali pritom arménskymi vlajkami a skandovali "Kočarjan!".
Na rovnakom mieste sa o deň skôr konalo predvolebné zhromaždenie Pašinjana s veľmi podobnou účasťou. AFP s odvolaním sa na odhady svojich tamojších spravodajcov uvádza, že Kočarjanovi sa možno dokonca podarilo zmobilizovať o trochu viac stúpencov.
Zhromaždenie tohto opozičného politika, ktorý bol prezidentom Arménska v rokoch 1998-2008 a medzi svojich priateľov radí aj ruského prezidenta Vladimira Putina, bolo poslednou takouto akciou pred nedeľnými voľbami.
Podľa prieskumov verejnej mienky má približne rovnakú šancu zvíťaziť Pašinjanova strana Občianska dohoda (KP), ako aj volebná aliancia Kočarjana, takže výsledok je ťažké odhadnúť. Neočakáva sa pritom, že by niektorý z politických subjektov získal viac ako 30 percent hlasov. Na zostavenie novej vlády musí strana získať aspoň 54 percent hlasov. Samotný Pašinjan dúfa, že sa jeho strane podarí získať až 60 percent hlasov voličov, čo autori prieskumov označujú za nereálny odhad.
Mnohí z Kočarjanových prívržencov na piatkovom zhromaždení uviedli, že už neveria Pašinjanovi, ktorý sa dostal k moci v roku 2018 vďaka sľubom, že z politickej scény odstráni starú garnitúru. Krajinu však doviedol k vojne o Náhorný Karabach so susedným Azerbajdžanom, ktorá si vyžiadala približne 6000 životov.
Vojnu ukončila mierová dohoda z novembra 2020, ktorá však len spečatila porážku Arménska v tomto šesťtýždňovom ozbrojenom konflikte. Po podpísaní dohody vypukli v Arménsku rozsiahle protivládne protesty.
Pašinjan však aj napriek kritike trvá na tom, že vo vojne postupoval správne a nemal inú možnosť, ako súhlasiť s dohodou, v rámci ktorej Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu časť územia, pretože inak by utrpelo ešte väčšie straty v bojoch s vojensky lepšie vybaveným nepriateľom.