Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rokovanie sa uskutočnilo v rámci predsedníctva Rakúskej republiky Slavkovskému formátu, ktorému predchádzalo líderstvo Slovenskej republiky.
Autor TASR
Grafenegg 25. augusta (TASR) - Integrácia krajín Západného Balkánu do európskych štruktúr či bezpečnostná situácia v Európe patrili medzi témy neformálneho stretnutia predsedov parlamentov krajín Slavkovského formátu, ktorí rokovali v rozšírenom formáte S3+ na rakúskom zámku Grafenegg. TASR o tom v piatok informovalo tlačové oddelenie kancelárie Národnej rady.
Okrem predsedu rakúskej Národnej rady Wolfganga Sobotku, predsedníčky Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéty Pekarovej Adamovej a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára sa diskusie zúčastnili aj podpredseda parlamentu Chorvátska Ante Sanader a predseda Výboru pre EÚ a zahraničné veci Poslaneckej snemovne parlamentu Talianskej republiky Giulio Tremonti.
Nosnými témami stretnutia boli najmä integrácia krajín Západného Balkánu do európskych štruktúr ako aj rozširovanie Európskej únie o Moldavsko, Gruzínsko či Ukrajinu.
Okrem toho šéfovia parlamentov diskutovali aj o aktuálnom vývoji vojny na Ukrajine.
V úvode rokovania sa predstavitelia parlamentov venovali najmä otázke Západného Balkánu. „Som rád, že sme si ako jednu z hlavných tém dnešného stretnutia vybrali práve západný Balkán. V našej diskusii, napriek mnohým iným dôležitým témam, nesmieme zabúdať na dlhodobé ciele medzi ktoré patrí práve aj politika rozširovania, vrátane krajín západného Balkánu,“ skonštatoval Kollár.
Lídri zákonodarných zborov diskutovali aj o krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii. V júni tohto roka predsedovia S3 spoločne navštívili Gruzínsko, ktoré v súčasnosti prechádza procesom zavádzania jednotlivých opatrení, nevyhnutných na udelenie štatútu kandidátskej krajiny. Podobnej situácii čelí aj Moldavsko na ktoré sa podľa šéfa slovenského parlamentu nesmie zabudnúť.
„Slovensko je na expertnej úrovni nápomocné moldavským inštitúciám pri zdieľaní eurointegračných skúseností. Sme dlhodobým a konzistentným podporovateľom pro-európskeho smerovania Moldavska, čo je zároveň aj jedna z troch prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce,“ dodal predseda slovenského parlamentu.
Predstavitelia parlamentov tiež diskutovali o situácii na Ukrajine. Kollár v tejto súvislosti zdôraznil, že Slovenská republika už od začiatku konfliktu podporuje zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Naša podpora Ukrajiny v jej spravodlivom boji nesmie oslabovať. Musíme zachovať jednotu EÚ a efektívnu koordináciu s ostatnými partnermi vo svete. Nesmieme podľahnúť „únave z krízy na Ukrajine,“ skonštatoval B. Kollár.
Rokovanie sa uskutočnilo v rámci predsedníctva Rakúskej republiky Slavkovskému formátu, ktorému predchádzalo líderstvo Slovenskej republiky. Rozšírený formát stretnutí na S3+ sa stáva čoraz populárnejšie a šéfovia parlamentov sa zhodli, že sú dobrou spoluprácou tak s európskymi, ako aj mimoeurópskymi krajinami.
Okrem predsedu rakúskej Národnej rady Wolfganga Sobotku, predsedníčky Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markéty Pekarovej Adamovej a predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára sa diskusie zúčastnili aj podpredseda parlamentu Chorvátska Ante Sanader a predseda Výboru pre EÚ a zahraničné veci Poslaneckej snemovne parlamentu Talianskej republiky Giulio Tremonti.
Nosnými témami stretnutia boli najmä integrácia krajín Západného Balkánu do európskych štruktúr ako aj rozširovanie Európskej únie o Moldavsko, Gruzínsko či Ukrajinu.
Okrem toho šéfovia parlamentov diskutovali aj o aktuálnom vývoji vojny na Ukrajine.
V úvode rokovania sa predstavitelia parlamentov venovali najmä otázke Západného Balkánu. „Som rád, že sme si ako jednu z hlavných tém dnešného stretnutia vybrali práve západný Balkán. V našej diskusii, napriek mnohým iným dôležitým témam, nesmieme zabúdať na dlhodobé ciele medzi ktoré patrí práve aj politika rozširovania, vrátane krajín západného Balkánu,“ skonštatoval Kollár.
Lídri zákonodarných zborov diskutovali aj o krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v Európskej únii. V júni tohto roka predsedovia S3 spoločne navštívili Gruzínsko, ktoré v súčasnosti prechádza procesom zavádzania jednotlivých opatrení, nevyhnutných na udelenie štatútu kandidátskej krajiny. Podobnej situácii čelí aj Moldavsko na ktoré sa podľa šéfa slovenského parlamentu nesmie zabudnúť.
„Slovensko je na expertnej úrovni nápomocné moldavským inštitúciám pri zdieľaní eurointegračných skúseností. Sme dlhodobým a konzistentným podporovateľom pro-európskeho smerovania Moldavska, čo je zároveň aj jedna z troch prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce,“ dodal predseda slovenského parlamentu.
Predstavitelia parlamentov tiež diskutovali o situácii na Ukrajine. Kollár v tejto súvislosti zdôraznil, že Slovenská republika už od začiatku konfliktu podporuje zvrchovanosť, nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach. „Naša podpora Ukrajiny v jej spravodlivom boji nesmie oslabovať. Musíme zachovať jednotu EÚ a efektívnu koordináciu s ostatnými partnermi vo svete. Nesmieme podľahnúť „únave z krízy na Ukrajine,“ skonštatoval B. Kollár.
Rokovanie sa uskutočnilo v rámci predsedníctva Rakúskej republiky Slavkovskému formátu, ktorému predchádzalo líderstvo Slovenskej republiky. Rozšírený formát stretnutí na S3+ sa stáva čoraz populárnejšie a šéfovia parlamentov sa zhodli, že sú dobrou spoluprácou tak s európskymi, ako aj mimoeurópskymi krajinami.
