Demonštranti taktiež žiadali vládu prezidenta Ivána Duqueho, aby zastavila masakre páchané ozbrojenými skupinami.
Autor TASR
,aktualizované Bogota 22. septembra (TASR) - Tisíce Kolumbijčanov demonštrovali v pondelok proti policajnej brutalite, ale aj sociálnej a ekonomickej politike tamojšej vlády. S odvolaním sa na správy tamojších médií a polície o tom informovali agentúry DPA a Reuters.
Na celoštátne protesty vyzvali Kolumbijčanov miestne odborové hnutia, študentské i občianske organizácie. Do pondelkových demonštrácií sa - podľa údajov tamojšej polície - zapojilo takmer 5000 ľudí, pričom zorganizovali viacero pochodov, protestných automobilových kolón či hudobných podujatí.
K násilnostiam došlo v centre hlavného mesta Bogota, kde demonštranti zaútočili na pobočku banky i ďalšie budovy, pričom polícia ich následne rozohnala pomocou zábleskových granátov a slzotvorného plynu.
Násilnosti mali však len malý rozsah v porovnaní s tými, ku ktorým došlo v Kolumbii na protestoch pred necelými dvoma týždňami. Zmienené protesty vyvolalo zverejnenie videa z brutálneho zásahu dvoch policajtov v Bogote, v dôsledku ktorého údajne podľahol utŕženým zraneniam 43-ročný právnik.
Demonštrácie zo začiatku septembra si vyžiadali 13 obetí na životoch, pričom polícia čelí obvineniam, že na demonštrantov strieľala bez rozmyslu.
Do ulíc Bogoty boli v pondelok nasadené tisícky policajtov, aby predišli ďalšiemu prípadnému násiliu. Policajný šéf Óscar Atehortúa však avizoval, že strieľať na demonštrantov už policajti nebudú.
Kolumbijský minister obrany Carlos Holmes Trujillo pripísal násilnosti na protestoch "teroristom, štváčom" a ich spolupáchateľom.
Demonštrácie zvolané odbormi sa v Kolumbii konali už 7. septembra. Odborári sa po augustovom uvoľnení karanténnych opatrení, ktoré trvali päť mesiacov, snažia opätovne oživiť masové protesty, aké v tejto latinskoamerickej krajine prebiehali vlani, uvádza DPA.
Okrem protestov proti policajnej brutalite vyzývali v pondelok demonštranti vládu prezidenta Ivána Duqueho, aby zastavila masakre páchané ozbrojenými skupinami. Pri vyše 60 takýchto masakroch už prišlo v tomto roku v Kolumbii o život viac ako 240 ľudí, uviedla mimovládna organizácia s názvom Inštitút pre rozvojové a mierové štúdie (Indepaz).
Demonštranti okrem toho kritizovali nariadenie vlády, ktoré zamestnávateľom uľahčilo vyplácanie hodinovej mzdy zamestnancom. Požadovali zároveň lepší dôchodkový systém i zdravotnú starostlivosť.
Kolumbia zaznamenala v súvislosti s novým koronavírusom viac ako 770.000 prípadov nákazy a 24.000 úmrtí, pričom v počte infikovaných je šiestou najviac zasiahnutou krajinou na svete.
Vlaňajšie masové protesty sa v Kolumbii začali 21. novembra, keď 250.000 ľudí v celej krajine demonštrovalo proti hospodárskym reformám, nedostatočnému financovaniu školstva a vraždám vplyvných osôb, ktoré páchajú ozbrojené skupiny. Protestujúci neskôr žiadali tiež rozpustenie poriadkovej polície ESMAD, ktorá 23. novembra smrteľne zranila mladého demonštranta.
Na celoštátne protesty vyzvali Kolumbijčanov miestne odborové hnutia, študentské i občianske organizácie. Do pondelkových demonštrácií sa - podľa údajov tamojšej polície - zapojilo takmer 5000 ľudí, pričom zorganizovali viacero pochodov, protestných automobilových kolón či hudobných podujatí.
K násilnostiam došlo v centre hlavného mesta Bogota, kde demonštranti zaútočili na pobočku banky i ďalšie budovy, pričom polícia ich následne rozohnala pomocou zábleskových granátov a slzotvorného plynu.
Násilnosti mali však len malý rozsah v porovnaní s tými, ku ktorým došlo v Kolumbii na protestoch pred necelými dvoma týždňami. Zmienené protesty vyvolalo zverejnenie videa z brutálneho zásahu dvoch policajtov v Bogote, v dôsledku ktorého údajne podľahol utŕženým zraneniam 43-ročný právnik.
Demonštrácie zo začiatku septembra si vyžiadali 13 obetí na životoch, pričom polícia čelí obvineniam, že na demonštrantov strieľala bez rozmyslu.
Do ulíc Bogoty boli v pondelok nasadené tisícky policajtov, aby predišli ďalšiemu prípadnému násiliu. Policajný šéf Óscar Atehortúa však avizoval, že strieľať na demonštrantov už policajti nebudú.
Kolumbijský minister obrany Carlos Holmes Trujillo pripísal násilnosti na protestoch "teroristom, štváčom" a ich spolupáchateľom.
Demonštrácie zvolané odbormi sa v Kolumbii konali už 7. septembra. Odborári sa po augustovom uvoľnení karanténnych opatrení, ktoré trvali päť mesiacov, snažia opätovne oživiť masové protesty, aké v tejto latinskoamerickej krajine prebiehali vlani, uvádza DPA.
Okrem protestov proti policajnej brutalite vyzývali v pondelok demonštranti vládu prezidenta Ivána Duqueho, aby zastavila masakre páchané ozbrojenými skupinami. Pri vyše 60 takýchto masakroch už prišlo v tomto roku v Kolumbii o život viac ako 240 ľudí, uviedla mimovládna organizácia s názvom Inštitút pre rozvojové a mierové štúdie (Indepaz).
Demonštranti okrem toho kritizovali nariadenie vlády, ktoré zamestnávateľom uľahčilo vyplácanie hodinovej mzdy zamestnancom. Požadovali zároveň lepší dôchodkový systém i zdravotnú starostlivosť.
Kolumbia zaznamenala v súvislosti s novým koronavírusom viac ako 770.000 prípadov nákazy a 24.000 úmrtí, pričom v počte infikovaných je šiestou najviac zasiahnutou krajinou na svete.
Vlaňajšie masové protesty sa v Kolumbii začali 21. novembra, keď 250.000 ľudí v celej krajine demonštrovalo proti hospodárskym reformám, nedostatočnému financovaniu školstva a vraždám vplyvných osôb, ktoré páchajú ozbrojené skupiny. Protestujúci neskôr žiadali tiež rozpustenie poriadkovej polície ESMAD, ktorá 23. novembra smrteľne zranila mladého demonštranta.