Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obe strany sa snažia dosiahnuť podobnú mierovú dohodu, aká je už uzavretá s najväčšou povstaleckou organizáciou, s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie.
Autor TASR
Quito 8. februára (TASR) - Kolumbijská vláda a druhá najväčšia povstalecká skupina v krajine, Národná oslobodzovacia armáda (ELN), začali v utorok oficiálne mierové rozhovory v susednom Ekvádore. Obe strany sa snažia dosiahnuť podobnú mierovú dohodu, aká je už uzavretá s najväčšou povstaleckou organizáciou, s Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC).
Národná oslobodzovacia armáda (ELN) a vláda viedli najprv vyše tri roky prieskumné rozhovory, kým spustili oficiálne rokovania v ekvádorskej metropole Quito.
Začiatok rozhovorov bol pôvodne ohlásený na vlaňajší marec, keďže dohoda vlády s oveľa väčšími Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC), ktorá mala ukončiť pol storočia trvajúci vojnový stav, sa už dostávala do záverečnej fázy. Avšak vyjednávania s ELN zastali na mŕtvom bode, lebo títo povstalci odmietali splniť požiadavku kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa, aby prepustili zo zajatia popredného politika.
Minulotýždňové prepustenie bývalého kongresmana Odína Sáncheza tak znamenalo odstránenie poslednej prekážky, ktorá bránila začatiu mierových rozhovorov. Tie však podľa očakávania neprinesú okamžitý výsledok. Mierové rozhovory vlády s FARC trvali od novembra 2012 do septembra 2016.
"Časy politiky robenej zbraňami sa musia v Kolumbii skončiť," povedal hlavný vyjednávač vlády Juan Camilo Restrepo na úvodnom slávnostnom obrade pred rozhovormi s ELN. "Každý zbytočný odklad v hľadaní mieru znamená obetovať životy a je to premárnený čas, ktorý mohol byť využitý na položenie základov zmierenia," dodal.
Hlavný vyjednávač povstaleckej skupiny Pablo Beltrán uviedol v energickom prejave: "Všetci sa musíme zmeniť. Sme ochotní prevziať zodpovednosť za udalosti, ktoré sa stali počas konfliktu, a očakávame, že druhá strana urobí to isté." V príhovore označoval kolumbijskú vládu ako "režim".
ELN má podľa oficiálnych údajov približne 1500 aktívnych bojovníkov. Vyše päť desaťročí trvajúci konflikt v Kolumbii, do ktorého boli zapojené dve povstalecké hnutia, armáda a pravicové polovojenské skupiny, mal za následok vyše 260.000 zabitých ľudí, desaťtisíce zmiznutých a okolo šesť miliónov vyhnaných z domovov.
Národná oslobodzovacia armáda (ELN) a vláda viedli najprv vyše tri roky prieskumné rozhovory, kým spustili oficiálne rokovania v ekvádorskej metropole Quito.
Začiatok rozhovorov bol pôvodne ohlásený na vlaňajší marec, keďže dohoda vlády s oveľa väčšími Revolučnými ozbrojenými silami Kolumbie (FARC), ktorá mala ukončiť pol storočia trvajúci vojnový stav, sa už dostávala do záverečnej fázy. Avšak vyjednávania s ELN zastali na mŕtvom bode, lebo títo povstalci odmietali splniť požiadavku kolumbijského prezidenta Juana Manuela Santosa, aby prepustili zo zajatia popredného politika.
Minulotýždňové prepustenie bývalého kongresmana Odína Sáncheza tak znamenalo odstránenie poslednej prekážky, ktorá bránila začatiu mierových rozhovorov. Tie však podľa očakávania neprinesú okamžitý výsledok. Mierové rozhovory vlády s FARC trvali od novembra 2012 do septembra 2016.
"Časy politiky robenej zbraňami sa musia v Kolumbii skončiť," povedal hlavný vyjednávač vlády Juan Camilo Restrepo na úvodnom slávnostnom obrade pred rozhovormi s ELN. "Každý zbytočný odklad v hľadaní mieru znamená obetovať životy a je to premárnený čas, ktorý mohol byť využitý na položenie základov zmierenia," dodal.
Hlavný vyjednávač povstaleckej skupiny Pablo Beltrán uviedol v energickom prejave: "Všetci sa musíme zmeniť. Sme ochotní prevziať zodpovednosť za udalosti, ktoré sa stali počas konfliktu, a očakávame, že druhá strana urobí to isté." V príhovore označoval kolumbijskú vládu ako "režim".
ELN má podľa oficiálnych údajov približne 1500 aktívnych bojovníkov. Vyše päť desaťročí trvajúci konflikt v Kolumbii, do ktorého boli zapojené dve povstalecké hnutia, armáda a pravicové polovojenské skupiny, mal za následok vyše 260.000 zabitých ľudí, desaťtisíce zmiznutých a okolo šesť miliónov vyhnaných z domovov.
