K vojenskej operácii došlo v dedinke Montanita v juhokolumbijskom departmáne Caquetá len deň po prvom kole prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil Iván Duque.
Autor TASR
Bogota 28. mája (TASR) - Príslušníci kolumbijskej armády zabili v pondelok 11 predpokladaných disidentov z povstaleckej organizácie Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) a ďalších dvoch zajali. S odvolaním sa na tamojšie ministerstvo obrany o tom informovala agentúra DPA.
K vojenskej operácii došlo v dedinke Montanita v juhokolumbijskom departmáne Caquetá len deň po prvom kole prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil Iván Duque. Tento pravicový konzervatívny kandidát prispel k mierovej dohode s FARC z roku 2016, píše DPA.
Vlani zložilo zbrane približne 7000 bojovníkov tejto organizácie. Do mierového procesu sa však nezapojilo približne 1200 ďalších, ktorí ostali aktívni na vidieku.
Skupina, ku ktorej patrili disidenti z Montanity, údajne plánovala útoky a vyhrážala sa miestnym úradníkom a elektrárenskej spoločnosti.
Mierovou dohodou s FARC sa skončila vyše 50 rokov trvajúca občianska vojna, ktorá si vyžiadala viac než 220.000 obetí na životoch.
Po nedeľných voľbách je však ďalší osud mierovej dohody neistý. Rozhodne o ňom 17. júna druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa Duque postaví ľavicovému kandidátovi Gustavovi Petrovi.
Petrovo víťazstvo by zabezpečilo pokračovanie mierového procesu. V prípade, že by vyhral Duque, v dohode by mohlo dôjsť k zmenám. Pravicový kandidát sa totiž zaviazal, že dohodu upraví, čo vyvolalo obavy, že mnohí z demobilizovaných bojovníkov FARC by sa mohli pripojiť k disidentom alebo iným aktívnym ozbrojencom tejto skupiny.
K vojenskej operácii došlo v dedinke Montanita v juhokolumbijskom departmáne Caquetá len deň po prvom kole prezidentských volieb, v ktorom zvíťazil Iván Duque. Tento pravicový konzervatívny kandidát prispel k mierovej dohode s FARC z roku 2016, píše DPA.
Vlani zložilo zbrane približne 7000 bojovníkov tejto organizácie. Do mierového procesu sa však nezapojilo približne 1200 ďalších, ktorí ostali aktívni na vidieku.
Skupina, ku ktorej patrili disidenti z Montanity, údajne plánovala útoky a vyhrážala sa miestnym úradníkom a elektrárenskej spoločnosti.
Mierovou dohodou s FARC sa skončila vyše 50 rokov trvajúca občianska vojna, ktorá si vyžiadala viac než 220.000 obetí na životoch.
Po nedeľných voľbách je však ďalší osud mierovej dohody neistý. Rozhodne o ňom 17. júna druhé kolo prezidentských volieb, v ktorom sa Duque postaví ľavicovému kandidátovi Gustavovi Petrovi.
Petrovo víťazstvo by zabezpečilo pokračovanie mierového procesu. V prípade, že by vyhral Duque, v dohode by mohlo dôjsť k zmenám. Pravicový kandidát sa totiž zaviazal, že dohodu upraví, čo vyvolalo obavy, že mnohí z demobilizovaných bojovníkov FARC by sa mohli pripojiť k disidentom alebo iným aktívnym ozbrojencom tejto skupiny.