Koncom týždňa by Bacheletová mala odcestovať do miest Urumči a Kašgar v Sin-ťiangu, ako aj do mesta Kanton na juhu Číny.
Autor TASR
Peking 23. mája (TASR) - Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová začala v pondelok svoju šesťdňovú návštevu Číny, počas ktorej pricestuje aj do regiónu Sin-ťiang.
Ako informovala agentúra AFP, Bacheletovej cesta je prvou návštevou najvyššieho predstaviteľa OSN zodpovedného za oblasť rešpektovania ľudských práv za takmer dve desaťročia a prichádza v čase, keď je Peking obviňovaný z porušovania práv moslimov v Sin-ťiangu.
Bacheletovej príchodu predchádzali štyri roky vyjednávaní s Pekingom, no mnohí odborníci na ľudské práva sa obávajú "skreslenej návštevy a nemožnosti vidieť problémy ako celok", konštatovala spravodajská televízia France 24.
Podľa diplomatických zdrojov v Pekingu sa Bacheletová v pondelok virtuálne stretla s vedúcimi približne 70 diplomatických misií v Číne, ktorých údajne ubezpečila, že bude mať prístup do zadržiavacích centier i k ľudskoprávnym aktivistom.
Koncom týždňa by Bacheletová mala odcestovať do miest Urumči a Kašgar v Sin-ťiangu, ako aj do mesta Kanton na juhu Číny.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na brífingu v Pekingu privítal návštevu Bacheletovej v Číne, pričom uviedol, že vzhľadom na pandémiu choroby covid sa koná v "uzavretom kruhu". Obe strany sa podľa neho tiež dohodli, že novinári nebudú monitorovať návštevu Bacheletovej v Číne.
Hovorca dodal, že Bacheletová by sa mala stretnúť s viacerými čínskymi lídrami a vymeniť si názory s ľuďmi z rôznych sektorov.
Spojené štáty pred cestou Bacheletovej vyjadrili obavy, že jej Čína nevytvorí podmienky pre úplné a nezmanipulované posúdenie stavu dodržiavania ľudských práv v Sin-ťiangu.
Aj ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že Bacheletovú namiesto toho čaká len Pekingom zinscenovaná a zrežírovaná cesta.
Podľa Agnes Callamardovej, generálnej tajomníčky organizácie Amnesty International, OSN musí podniknúť kroky, aby zmarila snahy Číny o zakrytie pravdy o osude prenasledovaných, a "brániť sa tomu, aby (OSN) bola využívaná na podporu očividnej propagandy".
Posledná návšteva podobná prebiehajúcej misii Bacheletovej sa uskutočnila v roku 2005, keď sa Peking snažil zlepšiť svoj obraz vo svete v čase príprav na usporiadanie olympijských hier v roku 2008.
AFP poznamenala, že "odvtedy sa (v Číne) veľa zmenilo". Čínsky prezident Si Ťin-pching sa podľa nej stal najautoritárskejším čínskym lídrom za poslednú generáciu a koncom tohto roka chce získať ešte aj bezprecedentné tretie funkčné obdobie.
Čínske štátne médiá zatiaľ o návšteve Bacheletovej informovali len málo. Nedeľňajší článok štátnej tlačovej agentúry Sinchua však obsahoval chválu na "pozoruhodné úspechy krajiny v oblasti dodržiavania a ochrany ľudských práv".
Ľudskoprávni aktivisti a výskumníci tvrdia, že okrem masovej internácie Ujgurov a príslušníkov ďalších menšín moslimského vierovyznania zaviedli čínske orgány v Sin-ťiangu aj kampaň nútených prác, nútenej sterilizácie a ničia i ujgurské kultúrne dedičstvo.
Spojené štáty označili toto konanie čínskeho vedenia za "genocídu" a podobný názor zastávajú aj mnohé ďalšie krajiny sveta. Čína tieto obvinenia dôrazne odmieta a označuje ich za "lož storočia", dodala AFP.
Ako informovala agentúra AFP, Bacheletovej cesta je prvou návštevou najvyššieho predstaviteľa OSN zodpovedného za oblasť rešpektovania ľudských práv za takmer dve desaťročia a prichádza v čase, keď je Peking obviňovaný z porušovania práv moslimov v Sin-ťiangu.
Bacheletovej príchodu predchádzali štyri roky vyjednávaní s Pekingom, no mnohí odborníci na ľudské práva sa obávajú "skreslenej návštevy a nemožnosti vidieť problémy ako celok", konštatovala spravodajská televízia France 24.
Podľa diplomatických zdrojov v Pekingu sa Bacheletová v pondelok virtuálne stretla s vedúcimi približne 70 diplomatických misií v Číne, ktorých údajne ubezpečila, že bude mať prístup do zadržiavacích centier i k ľudskoprávnym aktivistom.
Koncom týždňa by Bacheletová mala odcestovať do miest Urumči a Kašgar v Sin-ťiangu, ako aj do mesta Kanton na juhu Číny.
Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí na brífingu v Pekingu privítal návštevu Bacheletovej v Číne, pričom uviedol, že vzhľadom na pandémiu choroby covid sa koná v "uzavretom kruhu". Obe strany sa podľa neho tiež dohodli, že novinári nebudú monitorovať návštevu Bacheletovej v Číne.
Hovorca dodal, že Bacheletová by sa mala stretnúť s viacerými čínskymi lídrami a vymeniť si názory s ľuďmi z rôznych sektorov.
Spojené štáty pred cestou Bacheletovej vyjadrili obavy, že jej Čína nevytvorí podmienky pre úplné a nezmanipulované posúdenie stavu dodržiavania ľudských práv v Sin-ťiangu.
Aj ľudskoprávni aktivisti sa obávajú, že Bacheletovú namiesto toho čaká len Pekingom zinscenovaná a zrežírovaná cesta.
Podľa Agnes Callamardovej, generálnej tajomníčky organizácie Amnesty International, OSN musí podniknúť kroky, aby zmarila snahy Číny o zakrytie pravdy o osude prenasledovaných, a "brániť sa tomu, aby (OSN) bola využívaná na podporu očividnej propagandy".
Posledná návšteva podobná prebiehajúcej misii Bacheletovej sa uskutočnila v roku 2005, keď sa Peking snažil zlepšiť svoj obraz vo svete v čase príprav na usporiadanie olympijských hier v roku 2008.
AFP poznamenala, že "odvtedy sa (v Číne) veľa zmenilo". Čínsky prezident Si Ťin-pching sa podľa nej stal najautoritárskejším čínskym lídrom za poslednú generáciu a koncom tohto roka chce získať ešte aj bezprecedentné tretie funkčné obdobie.
Čínske štátne médiá zatiaľ o návšteve Bacheletovej informovali len málo. Nedeľňajší článok štátnej tlačovej agentúry Sinchua však obsahoval chválu na "pozoruhodné úspechy krajiny v oblasti dodržiavania a ochrany ľudských práv".
Ľudskoprávni aktivisti a výskumníci tvrdia, že okrem masovej internácie Ujgurov a príslušníkov ďalších menšín moslimského vierovyznania zaviedli čínske orgány v Sin-ťiangu aj kampaň nútených prác, nútenej sterilizácie a ničia i ujgurské kultúrne dedičstvo.
Spojené štáty označili toto konanie čínskeho vedenia za "genocídu" a podobný názor zastávajú aj mnohé ďalšie krajiny sveta. Čína tieto obvinenia dôrazne odmieta a označuje ich za "lož storočia", dodala AFP.