Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že nútené deportácie ukrajinských detí do Ruska sú porušením medzinárodného humanitárneho práva a predstavujú vojnový zločin.
Autor TASR
Ženeva 16. marca (TASR) – Ruské útoky proti civilistom na Ukrajine, vrátane systematického mučenia a zabíjania v okupovaných oblastiach, sú vojnové zločiny a možno aj zločiny proti ľudskosti. Uvádza to vo štvrtok zverejnená správa nezávislej vyšetrovacej komisie OSN. TASR informácie prevzala od agentúr AP a AFP.
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že nútené deportácie ukrajinských detí do Ruska sú "porušením medzinárodného humanitárneho práva a predstavujú vojnový zločin". Zdokumentovali postup ruských predstaviteľov, aby ukrajinské deti boli umiestnené do náhradnej starostlivosti a získali ruské občianstvo.
Správa poukazuje na ďalšie prípady ruského porušovania ľudských práv na Ukrajine, ktoré sú podľa nej vojnovými zločinmi. Ide o útoky na civilistov a infraštruktúru, zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a iné sexuálne násilie.
Autori správy odporúčajú ďalšie vyšetrovanie napríklad v prípade útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Skúmajú tiež obvinenia z genocídy; doteraz však na Ukrajine takéto prípady nezistili.
Správa píše aj o "malom počte" zrejmých porušení ľudských práv ukrajinskou armádou. Jeden prípad vyšetrujú ukrajinské orgány, pričom dva prípady vrátane pravdepodobného použitia kazetovej munície spĺňajú kritériá vojnového zločinu.
O vzniku Komisie nezávislých ľudskoprávnych expertov rozhodla Rada OSN pre ľudské práva. V apríli rozhodne o prípadnom predĺžení jej pôvodne ročného mandátu.
Komisia vytvorila zoznam osôb, ktoré by sa mali zodpovedať za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, povedal novinárom vedúci vyšetrovania, bývalý sudca nórskeho najvyššieho súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva Erik Möse. Zoznam predloží "príslušným úradom", uznala však, že vyšetrovať stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je ťažké.
Vyšetrovatelia navštívili 56 miest a obcí a skontrolovali miesta ničenia, hroby, lokality, kde zadržiavali a mučili ľudí, aj zvyšky zbraní. Vypočuli 595 ľudí a preskúmali dokumenty, fotografie, satelitné zábery a videonahrávky. Rusko na ich žiadosti o informácie nereagovalo.
Vyšetrovatelia dospeli k záveru, že nútené deportácie ukrajinských detí do Ruska sú "porušením medzinárodného humanitárneho práva a predstavujú vojnový zločin". Zdokumentovali postup ruských predstaviteľov, aby ukrajinské deti boli umiestnené do náhradnej starostlivosti a získali ruské občianstvo.
Správa poukazuje na ďalšie prípady ruského porušovania ľudských práv na Ukrajine, ktoré sú podľa nej vojnovými zločinmi. Ide o útoky na civilistov a infraštruktúru, zabíjanie, mučenie, znásilňovanie a iné sexuálne násilie.
Autori správy odporúčajú ďalšie vyšetrovanie napríklad v prípade útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Skúmajú tiež obvinenia z genocídy; doteraz však na Ukrajine takéto prípady nezistili.
Správa píše aj o "malom počte" zrejmých porušení ľudských práv ukrajinskou armádou. Jeden prípad vyšetrujú ukrajinské orgány, pričom dva prípady vrátane pravdepodobného použitia kazetovej munície spĺňajú kritériá vojnového zločinu.
O vzniku Komisie nezávislých ľudskoprávnych expertov rozhodla Rada OSN pre ľudské práva. V apríli rozhodne o prípadnom predĺžení jej pôvodne ročného mandátu.
Komisia vytvorila zoznam osôb, ktoré by sa mali zodpovedať za porušovanie ľudských práv na Ukrajine, povedal novinárom vedúci vyšetrovania, bývalý sudca nórskeho najvyššieho súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva Erik Möse. Zoznam predloží "príslušným úradom", uznala však, že vyšetrovať stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN je ťažké.
Vyšetrovatelia navštívili 56 miest a obcí a skontrolovali miesta ničenia, hroby, lokality, kde zadržiavali a mučili ľudí, aj zvyšky zbraní. Vypočuli 595 ľudí a preskúmali dokumenty, fotografie, satelitné zábery a videonahrávky. Rusko na ich žiadosti o informácie nereagovalo.