Brusel 15. októbra (TASR) - Výsledok nedeľňajších komunálnych volieb v Belgicku je predovšetkým v znamení víťazstva lídra Novej flámskej aliancie (N-VA) Barta De Wevera, ktorý sa stal novým starostom Antverp vo flámskej časti kráľovstva. De Wever krátko po oznámení výsledkov volieb uviedol, že sa bude snažiť o širšiu autonómiu a právomoci pre rozvinutejšie a bohatšie Flámsko.

De Weverova N-VA získala 37,5 percent hlasov v Antverpách, druhom najväčšom meste Belgicka, čo znamená, že obsadí 23 kresiel z celkom 55 v mestskom parlamente. Na úkor doterajšieho socialistického starostu Patricka Janssensa.

N-VA je víťazom aj na regionálnej úrovni, keď vo Flámsku získala okolo 30 percent hlasov

"Chceme poskytnúť Flámom vládu, ktorú si želajú, a to na všetkých úrovniach," povedal De Wever po ukončení volieb a vyzval belgického premiéra Elia Di Rupa a ďalších frankofónnych politikov v Belgicku, aby neotáľali a poskytli viac právomocí pre sebaurčenie flámskej provincie.

Predseda N-VA dodal, že z pozície svojej novej funkcie bude ešte dôraznejšie bojovať za úspechy svojej separatisticky orientovanej strany, s ktorou by chcel vyhrať aj celonárodné parlamentné voľby v roku 2014. Podľa neho ide o boj za záujmy šiestich miliónov Flámov žijúcich v 11-miliónovom Belgicku.

De Wever sa takisto netají, že chce svoj lokálny politický úspech preniesť na úroveň celonárodnej politiky a v tomto kontexte už poukázal na skutočnosť, že daňová politika premiéra Di Rupa berie príliš veľa peňazí flámskym daňovým poplatníkom v prospech ostatných regiónov.

Premiér Di Rupo návrh nového starostu Antverp na spoločné vytváranie daňovej politiky (vláda spolu s regiónmi) zamietol a dodal, že išlo o komunálne voľby, pričom každý víťaz vo voľbách má právo na slobodu názoru.

Nová flámska aliancia bola ešte pred šiestimi rokmi politickým nováčikom, ktorá skromne zbierala hlasy pravicových voličov. No už v roku 2010 sa aj vďaka autonomistickej a separatistickej rétorike, stala najväčšou politickou silou vo Flámsku, čo nedeľňajšie komunálne voľby opäť potvrdili. Práve vďaka neústupčivosti N-VA po voľbách v roku 2010, keď De Wever trval na svojich autonomistických požiadavkách, vznikla hlboká politická kríza, ktorá sa následne premenila na najdlhšiu dobu vládnutia bez zvolenej vlády - 541 dní, čo predstavuje nový svetový rekord v tejto oblasti.

Predstavitelia frankofónnych belgických politických strán v prvých reakciách na De Weverove vyhlásenia vyzývajú lídra N-VA na viac politickej triezvosti.

"De Wever sa stal starostom a už sa cíti cisárom," uviedol predseda frankofónnej strany zelených Ecolo Olivier Deleuze. A dodal, že počas 500 dní politickej krízy práve De Wever dokázal, že nie je schopný sa s nikým dohodnúť a akceptovať názory odlišné od svojich.