Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Viaceré krajiny EÚ podľa jeho slov poukazujú na to, že aj napriek viacerým súčasným nezhodám sú Spojené štáty pre Európanov stále tým najbližším partnerom.
Autor TASR
Brusel 28. mája (TASR) - Hlavnou témou pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli boli diskusia o bezpečnostných a ekonomických dôsledkoch odstúpenia Spojených štátov od jadrovej dohody s Iránom, uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
Slovenský diplomat pripomenul, že ministri sa venovali Iránu na každom z tohtoročných stretnutí, teraz však dostali po prvýkrát príležitosť hovoriť spolu o novej situácii, ktorá nastala po americkom odstúpení z tejto dohody.
Korčok zdôraznil, že Únia opäť potvrdila pevnú jednotu všetkých svojich členských krajín a odkázala, že je nevyhnutné zachovať jadrovú dohodu s Iránom, pričom vláda v Teheráne musí naďalej plniť záväzky vyplývajúce z tejto dohody.
"Druhá časť debaty sa venovala ohláseným sankciám zo strany USA voči Iránu, ktoré môžu mať dosah na ekonomické záujmy firiem z Európy pôsobiacich v Iráne. Tu je jednoznačné odhodlanie urobiť všetko pre to, aby firmy, ktoré legitímne podnikajú s Iránom, neboli odrazu postavené do situácie, že ich to postihne," opísal situáciu Korčok.
Podľa jeho slov však v momente, keď sú "karty rozdané", čiže keď je už známa pozícia USA, dozrela situácia na to, aby sa Únia posunula ďalej v debatách ohľadne Iránu a viac konzultovala niektoré aspekty s Američanmi.
Viaceré krajiny EÚ podľa jeho slov poukazujú na to, že aj napriek viacerým súčasným nezhodám sú Spojené štáty pre Európanov stále tým najbližším partnerom. Znamená to, že sa môžu snažiť vnímať ich očami pôsobenie Iránu vo výbušnom regióne Blízkeho východu alebo vnímať ich výhrady voči iránskym aktivitám v rámci programu balistických rakiet.
Korčok zároveň zdôraznil, že EÚ - na rozdiel od USA - oddeľuje jadrovú dohodu s Iránom a jej plnenie od iránskej politiky v danom regióne a nespája ju ani s balistickým programom, ktorý je "skutočnou témou" a dôvodom na znepokojenie.
Únia schválila takzvaný "blokovací štatút", ktorý má ochrániť európske firmy pred možnými sankciami. Korčok spresnil, že EÚ tento ochranný mechanizmus zatiaľ nikdy nevyužila, a aj teraz sa snaží skôr dohodnúť sa v politickej rovine, ako pristúpiť k akýmsi protiopatreniam, ktoré by mali eliminovať negatívny dosah na firmy pôsobiace v Iráne.
Korčok vyjadril nádej, že sa podarí zachovať platnosť jadrovej dohody s Iránom, kde podľa jeho slov Teherán musí jasne demonštrovať, že chce túto dohodu zachovať a bude plniť dané záväzky tak, ako ich plní aj EÚ. Dodal, že pre Úniu má táto dohoda aj širší geopolitický význam, lebo sa týka širšej zodpovednosti s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní vo svete. Teherán sa k tomu dohodou z roku 2015 zaviazal a sľúbil využívať svoj jadrový program len na mierové účely.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Slovenský diplomat pripomenul, že ministri sa venovali Iránu na každom z tohtoročných stretnutí, teraz však dostali po prvýkrát príležitosť hovoriť spolu o novej situácii, ktorá nastala po americkom odstúpení z tejto dohody.
Korčok zdôraznil, že Únia opäť potvrdila pevnú jednotu všetkých svojich členských krajín a odkázala, že je nevyhnutné zachovať jadrovú dohodu s Iránom, pričom vláda v Teheráne musí naďalej plniť záväzky vyplývajúce z tejto dohody.
"Druhá časť debaty sa venovala ohláseným sankciám zo strany USA voči Iránu, ktoré môžu mať dosah na ekonomické záujmy firiem z Európy pôsobiacich v Iráne. Tu je jednoznačné odhodlanie urobiť všetko pre to, aby firmy, ktoré legitímne podnikajú s Iránom, neboli odrazu postavené do situácie, že ich to postihne," opísal situáciu Korčok.
Podľa jeho slov však v momente, keď sú "karty rozdané", čiže keď je už známa pozícia USA, dozrela situácia na to, aby sa Únia posunula ďalej v debatách ohľadne Iránu a viac konzultovala niektoré aspekty s Američanmi.
Viaceré krajiny EÚ podľa jeho slov poukazujú na to, že aj napriek viacerým súčasným nezhodám sú Spojené štáty pre Európanov stále tým najbližším partnerom. Znamená to, že sa môžu snažiť vnímať ich očami pôsobenie Iránu vo výbušnom regióne Blízkeho východu alebo vnímať ich výhrady voči iránskym aktivitám v rámci programu balistických rakiet.
Korčok zároveň zdôraznil, že EÚ - na rozdiel od USA - oddeľuje jadrovú dohodu s Iránom a jej plnenie od iránskej politiky v danom regióne a nespája ju ani s balistickým programom, ktorý je "skutočnou témou" a dôvodom na znepokojenie.
Únia schválila takzvaný "blokovací štatút", ktorý má ochrániť európske firmy pred možnými sankciami. Korčok spresnil, že EÚ tento ochranný mechanizmus zatiaľ nikdy nevyužila, a aj teraz sa snaží skôr dohodnúť sa v politickej rovine, ako pristúpiť k akýmsi protiopatreniam, ktoré by mali eliminovať negatívny dosah na firmy pôsobiace v Iráne.
Korčok vyjadril nádej, že sa podarí zachovať platnosť jadrovej dohody s Iránom, kde podľa jeho slov Teherán musí jasne demonštrovať, že chce túto dohodu zachovať a bude plniť dané záväzky tak, ako ich plní aj EÚ. Dodal, že pre Úniu má táto dohoda aj širší geopolitický význam, lebo sa týka širšej zodpovednosti s cieľom zabrániť šíreniu jadrových zbraní vo svete. Teherán sa k tomu dohodou z roku 2015 zaviazal a sľúbil využívať svoj jadrový program len na mierové účely.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
