Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Korčoka má SR dobré bilaterálne vzťahy s Ankarou, ale ako člen EÚ musí reagovať aj na turecké postoje voči Únii.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 13. júla (TASR) - Vzťahy EÚ s Tureckom a pomoc krajinám Latinskej Ameriky v boji s pandémiou koronavírusu boli hlavné témy pondelňajšieho zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok po skončení ministerských rokovaní.
EÚ je podľa Korčoka pripravená pomôcť krajinám Latinskej Ameriky a Karibiku v snahe predísť dramatickým dôsledkom šírenia nákazy. "Sme sústredení na seba, na Európu, ale hľadíme aj na to, čo sa deje vo vzdialenejších regiónoch sveta a sme solidárni," uviedol minister.
Rada ministrov však najviac času venovala debatám o vzťahoch EÚ s Tureckom. Podľa Korčoka má SR dobré bilaterálne vzťahy s Ankarou, ale ako člen EÚ musí reagovať aj na turecké postoje voči Únii.
"To posolstvo je jasné: sme bohužiaľ svedkami negatívnej špirály v našich vzťahoch. Takéto slová zazneli a je na tom zhoda. Vidíme kontinuálne zhoršovanie vzťahov. Vzďaľujeme sa navzájom od seba," opísal situáciu Korčok.
Z geopolitického hľadiska Turecko podľa neho presadzuje iné záujmy ako Únia v Sýrii a Líbyi a otvorene porušuje medzinárodné právo, keď v súvislosti s ťažobnými aktivitami v Stredozemnom mori podniká kroky proti záujmom dvoch členov EÚ - Cypru a Grécku.
Korčok uviedol, že všetky krajiny EÚ, vrátane Slovenska, vyjadrili v pondelok solidaritu s Cyprom a do Ankary odkázali, že takéto aktivity nemôžu pokračovať.
Podľa jeho slov správanie Turecka nezodpovedá ani jeho členstvu v NATO, ani postoju kandidátskej krajiny ašpirujúcej na vstup do EÚ.
Prístupové rokovania s Ankarou sú už dlho zmrazené a v pondelok ráno po príchode do Bruselu viacerí európski diplomati žiadali ich úplné zrušenie a označili Turecko za "nespoľahlivého partnera".
"Toto je zlomový bod, kedy sme si povedali, že zostávajú otvorené dvere pre dialóg, čo je aj slovenská pozícia. Dialóg potrebujeme, nechceme jednostranné napínanie svalov, musíme však zastaviť porušovanie medzinárodného práva. Ale zdieľam prístup, podľa ktorého sa začne paralelne pracovať na zozname ďalších reštriktívnych opatrení vrátane sankcií," upozornil Korčok.
Sankcie, ktoré sú tiež nástrojom medzinárodnej politiky, by prišli na rad až ako alternatíva v prípade, že Ankara bude pokračovať v krokoch, ktoré sú neprijateľné pre členské štáty EÚ. Platí však, že právny rámec na prípadné sankcie už má Únia vytvorený.
Šéf slovenskej diplomacie dodal, že k náprave vzájomných vzťahov s EÚ nepomáha ani nedávne rozhodnutie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana premeniť múzeum Hagia Sofia v Istanbule na mešitu. "Toto je krok, ktorý bol odsúdený. Nepomáha to ani súžitiu rôznych náboženských komunít. To je niečo, čo nemôžeme akceptovať," odkázal Korčok.
spravodajca TASR Jaromír Novak
EÚ je podľa Korčoka pripravená pomôcť krajinám Latinskej Ameriky a Karibiku v snahe predísť dramatickým dôsledkom šírenia nákazy. "Sme sústredení na seba, na Európu, ale hľadíme aj na to, čo sa deje vo vzdialenejších regiónoch sveta a sme solidárni," uviedol minister.
Rada ministrov však najviac času venovala debatám o vzťahoch EÚ s Tureckom. Podľa Korčoka má SR dobré bilaterálne vzťahy s Ankarou, ale ako člen EÚ musí reagovať aj na turecké postoje voči Únii.
"To posolstvo je jasné: sme bohužiaľ svedkami negatívnej špirály v našich vzťahoch. Takéto slová zazneli a je na tom zhoda. Vidíme kontinuálne zhoršovanie vzťahov. Vzďaľujeme sa navzájom od seba," opísal situáciu Korčok.
Z geopolitického hľadiska Turecko podľa neho presadzuje iné záujmy ako Únia v Sýrii a Líbyi a otvorene porušuje medzinárodné právo, keď v súvislosti s ťažobnými aktivitami v Stredozemnom mori podniká kroky proti záujmom dvoch členov EÚ - Cypru a Grécku.
Korčok uviedol, že všetky krajiny EÚ, vrátane Slovenska, vyjadrili v pondelok solidaritu s Cyprom a do Ankary odkázali, že takéto aktivity nemôžu pokračovať.
Podľa jeho slov správanie Turecka nezodpovedá ani jeho členstvu v NATO, ani postoju kandidátskej krajiny ašpirujúcej na vstup do EÚ.
Prístupové rokovania s Ankarou sú už dlho zmrazené a v pondelok ráno po príchode do Bruselu viacerí európski diplomati žiadali ich úplné zrušenie a označili Turecko za "nespoľahlivého partnera".
"Toto je zlomový bod, kedy sme si povedali, že zostávajú otvorené dvere pre dialóg, čo je aj slovenská pozícia. Dialóg potrebujeme, nechceme jednostranné napínanie svalov, musíme však zastaviť porušovanie medzinárodného práva. Ale zdieľam prístup, podľa ktorého sa začne paralelne pracovať na zozname ďalších reštriktívnych opatrení vrátane sankcií," upozornil Korčok.
Sankcie, ktoré sú tiež nástrojom medzinárodnej politiky, by prišli na rad až ako alternatíva v prípade, že Ankara bude pokračovať v krokoch, ktoré sú neprijateľné pre členské štáty EÚ. Platí však, že právny rámec na prípadné sankcie už má Únia vytvorený.
Šéf slovenskej diplomacie dodal, že k náprave vzájomných vzťahov s EÚ nepomáha ani nedávne rozhodnutie tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana premeniť múzeum Hagia Sofia v Istanbule na mešitu. "Toto je krok, ktorý bol odsúdený. Nepomáha to ani súžitiu rôznych náboženských komunít. To je niečo, čo nemôžeme akceptovať," odkázal Korčok.
spravodajca TASR Jaromír Novak
