Najväčšou prekážkou uzavretia mierovej dohody ukončujúcej vojnový stav, v ktorom sa obe krajiny de iure nachádzajú už od čias druhej svetovej vojny, je spor o Kurilské ostrovy.
Autor TASR
Tokio 12. decembra (TASR) - Predseda zahraničného výboru Rady federácie, hornej komory ruského parlamentu, vyhlásil, že nevidí možnosť pokroku v otázke územných sporov s Japonskom. S odvolaním sa na rozhovor šéfa výboru Konstantina Kosačeva pre japonský denník Asahi o tom v stredu informovala agentúra TASS.
"Na vyriešenie tohto zložitého problému nie je nutná len politická vôľa, ale aj to, aby sa do procesu zapojili občianske spoločnosti z oboch krajín. Avšak postoj našich dvoch spoločností k tomuto problému je fundamentálne odlišný a ja momentálne nevidím možnosť dosiahnuť pokrok v dialógu o tomto územnom spore," uviedol Kosačev.
Najväčšou prekážkou uzavretia mierovej dohody ukončujúcej vojnový stav, v ktorom sa obe krajiny de iure nachádzajú už od čias druhej svetovej vojny, je spor o Kurilské ostrovy. Sovietsky zväz zabral najjužnejšie z týchto ostrovov, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá, v posledných dňoch druhej svetovej vojny.
Ruský prezident Vladimir Putin a japonský premiér Šinzó Abe sa ešte v novembri dohodli na tom, že zintenzívnia mierové rokovania, ktoré by mali byť založené na spoločnej sovietsko-japonskej deklarácii z roku 1956.
Podpísaním danej deklarácie boli nielen obnovené diplomatické vzťahy medzi Japonskom a Sovietskym zväzom, ale Moskva sa v nej taktiež zaviazala navrátiť Japonsku po uzavretí mieru dva sporné Habomajské ostrovy a ostrov Šikotan. Rokovania však vtedy stroskotali po tom, čo Japonsko trvalo na navrátení dodatočných dvoch ostrovov Iturup a Kunašir.
"Na vyriešenie tohto zložitého problému nie je nutná len politická vôľa, ale aj to, aby sa do procesu zapojili občianske spoločnosti z oboch krajín. Avšak postoj našich dvoch spoločností k tomuto problému je fundamentálne odlišný a ja momentálne nevidím možnosť dosiahnuť pokrok v dialógu o tomto územnom spore," uviedol Kosačev.
Najväčšou prekážkou uzavretia mierovej dohody ukončujúcej vojnový stav, v ktorom sa obe krajiny de iure nachádzajú už od čias druhej svetovej vojny, je spor o Kurilské ostrovy. Sovietsky zväz zabral najjužnejšie z týchto ostrovov, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá, v posledných dňoch druhej svetovej vojny.
Ruský prezident Vladimir Putin a japonský premiér Šinzó Abe sa ešte v novembri dohodli na tom, že zintenzívnia mierové rokovania, ktoré by mali byť založené na spoločnej sovietsko-japonskej deklarácii z roku 1956.
Podpísaním danej deklarácie boli nielen obnovené diplomatické vzťahy medzi Japonskom a Sovietskym zväzom, ale Moskva sa v nej taktiež zaviazala navrátiť Japonsku po uzavretí mieru dva sporné Habomajské ostrovy a ostrov Šikotan. Rokovania však vtedy stroskotali po tom, čo Japonsko trvalo na navrátení dodatočných dvoch ostrovov Iturup a Kunašir.