Okolo 90 percent obyvateľov Kosova je albánskej národnosti.
Autor TASR
Priština 11. októbra (TASR) - Kosovský prezident Hashim Thaci by rád dosiahol, aby jeho krajania dostali albánske občianstvo. S predmetnou žiadosťou sa podľa mediálnych informácií obrátil dnes na svojho albánskeho partnera Ilira Metu počas jeho návštevy v Prištine.
Okolo 90 percent obyvateľov Kosova je albánskej národnosti. Kosovský prezident by takto chcel obísť naďalej platnú vízovú povinnosť pre krajanov pri ich cestách do štátov Európskej únie, pretože občania Albánska už víza pri takýchto presunoch nepotrebujú.
Ako napísal denník Zeri, albánske občianstvo by bolo osobitne dôležité pre kosovských študentov a podnikateľov.
Thaci v uplynulých dňoch obvinil medzinárodné spoločenstvo z nedodržania prísľubov. Tie mala Priština dostať výmenou za súhlas so založením súdneho tribunálu so sídlom v holandskom Haagu, ktorý by mal stíhať Albáncov obvinených z vojnových zločinov spáchaných počas vojny v Kosove.
Podľa jeho slov medzinárodní predstavitelia pri tejto príležitosti sľúbili urýchliť pridruženie Kosova do Európskej únie a UNESCO, liberalizáciu vízového režimu a zároveň signalizovali, že umožnia Kosovu vytvoriť si vlastnú armádu.
Kosovo je na západnom Balkáne už jediným subjektom, ktorého občania nemôžu využívať liberalizáciu vízového styku s Európskou úniou. Priština totiž nesplnila Bruselom stanovené predpoklady. Osobitne to platí o ratifikácii hraničnej dohody s Čiernou Horou podpísanej v auguste 2015 vo Viedni, ktorú opakovane prekazili odporcovia protestmi, pri ktorých dokonca použili v parlamente slzotvorný plyn.
Okolo 90 percent obyvateľov Kosova je albánskej národnosti. Kosovský prezident by takto chcel obísť naďalej platnú vízovú povinnosť pre krajanov pri ich cestách do štátov Európskej únie, pretože občania Albánska už víza pri takýchto presunoch nepotrebujú.
Ako napísal denník Zeri, albánske občianstvo by bolo osobitne dôležité pre kosovských študentov a podnikateľov.
Thaci v uplynulých dňoch obvinil medzinárodné spoločenstvo z nedodržania prísľubov. Tie mala Priština dostať výmenou za súhlas so založením súdneho tribunálu so sídlom v holandskom Haagu, ktorý by mal stíhať Albáncov obvinených z vojnových zločinov spáchaných počas vojny v Kosove.
Podľa jeho slov medzinárodní predstavitelia pri tejto príležitosti sľúbili urýchliť pridruženie Kosova do Európskej únie a UNESCO, liberalizáciu vízového režimu a zároveň signalizovali, že umožnia Kosovu vytvoriť si vlastnú armádu.
Kosovo je na západnom Balkáne už jediným subjektom, ktorého občania nemôžu využívať liberalizáciu vízového styku s Európskou úniou. Priština totiž nesplnila Bruselom stanovené predpoklady. Osobitne to platí o ratifikácii hraničnej dohody s Čiernou Horou podpísanej v auguste 2015 vo Viedni, ktorú opakovane prekazili odporcovia protestmi, pri ktorých dokonca použili v parlamente slzotvorný plyn.