Dohoda o stanovení hraníc je pre občanov Kosova hlavnou podmienkou liberalizácie vízového režimu zo strany Európskej únie.
Autor TASR
Priština 21. marca (TASR) - Kosovskí opoziční zákonodarcovia v stredu opakovane prerušili zasadnutie parlamentu v snahe zabrániť ratifikácii dohody o vytýčení hraníc s Čiernou Horou.
Kritici dohody pred začiatkom hlasovania vypustili v rokovacej sále slzotvorný plyn. Hlasovanie muselo byť odročené a poslanci evakuovaní.
Po vyvetraní sály sa celá situácia opäť opakovala. Podľa agentúry AP nie je jasné, či sa plánované hlasovanie podarí uskutočniť ešte v stredu.
Dohoda o stanovení hraníc je pre občanov Kosova hlavnou podmienkou liberalizácie vízového režimu zo strany Európskej únie, informovala agentúra Reuters.
Opozičná strana Vetëvendosje zastáva odmietavý postoj voči delimitačnej dohode s Čiernou Horou podpísanej v roku 2015. Predstavitelia strany tvrdia, že Čierna Hora by na základe dohody dostala vyše 8000 hektárov pôdy, ktoré v súčasnosti vlastnia občania Kosova. Domáci zástancovia dohody a medzinárodní experti to popierajú.
Opozícia v Kosove z rovnakého dôvodu už narušila viaceré zasadnutia parlamentu. Jej demonštrácie pred budovou často prerastali do násilných zrážok s políciou.
Vízovú povinnosť pri cestách do členských štátov Únie majú zo západného Balkánu už iba Kosovčania. Jeho balkánski susedia - Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko a Bosna - sa môžu voľne pohybovať v bezvízovom schengenskom priestore od roku 2010.
Kritici dohody pred začiatkom hlasovania vypustili v rokovacej sále slzotvorný plyn. Hlasovanie muselo byť odročené a poslanci evakuovaní.
Po vyvetraní sály sa celá situácia opäť opakovala. Podľa agentúry AP nie je jasné, či sa plánované hlasovanie podarí uskutočniť ešte v stredu.
Dohoda o stanovení hraníc je pre občanov Kosova hlavnou podmienkou liberalizácie vízového režimu zo strany Európskej únie, informovala agentúra Reuters.
Opozičná strana Vetëvendosje zastáva odmietavý postoj voči delimitačnej dohode s Čiernou Horou podpísanej v roku 2015. Predstavitelia strany tvrdia, že Čierna Hora by na základe dohody dostala vyše 8000 hektárov pôdy, ktoré v súčasnosti vlastnia občania Kosova. Domáci zástancovia dohody a medzinárodní experti to popierajú.
Opozícia v Kosove z rovnakého dôvodu už narušila viaceré zasadnutia parlamentu. Jej demonštrácie pred budovou často prerastali do násilných zrážok s políciou.
Vízovú povinnosť pri cestách do členských štátov Únie majú zo západného Balkánu už iba Kosovčania. Jeho balkánski susedia - Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Macedónsko a Bosna - sa môžu voľne pohybovať v bezvízovom schengenskom priestore od roku 2010.