Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na severe Kosova žije zhruba 50.000 Srbov, ktorí neuznávajú kosovské úrady a za svoje hlavné mesto považujú Belehrad.
Autor TASR
Priština 5. februára (TASR) - Kosovské bezpečnostné sily skonfiškovali po vlaňajších prestrelkách so srbskými polovojenskými silami zbrane a vojenskú techniku až 400 ľuďom. Vyplýva to z najnovšej 51-stranovej vyšetrovacej správy kosovského ministerstva zahraničných vecí, ktorú v pondelok získala agentúra DPA. Analyzujú sa v nej fotografie a videá, záznamy údajov a preukazy totožnosti.
Kosovská vláda v správe obviňuje srbský štát z poskytnutia predmetných zbraní a techniky prosrbským silám, ktoré sú podľa nej úzko prepojené s aparátom srbského prezidenta Alexandra Vučiča.
V dokumente sa píše o zbraniach, ktoré skonfiškovali kosovské orgány za prítomnosti príslušníkov z mierovej misie pod vedením NATO v Kosove (KFOR) a misie EÚ na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX). Zabavené zbrane a technika zahŕňali dve obrnené nákladné vozidlá, 29 terénnych vozidiel, 66 útočných pušiek, 80.000 nábojov, ako aj mínomety, ručné granáty, míny, plastické trhaviny, ostreľovačské pušky a komunikačné zariadenia.
Podľa správy sa vyšetrovateľom podarilo určiť pôvod a dátumy výroby týchto zbraní aj techniky, pričom niektoré z nich boli zhotovené len nedávno - v roku 2022.
Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa vystupňovalo koncom vlaňajšieho septembra, keď na sever Kosova preniklo asi 30 ťažko ozbrojených srbských militantov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.
K zodpovednosti za útok sa priznal Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda a v súčasnosti člen strany Srbská kandidátka (Srpska lista). Podľa svojich slov viedol zmienenú skupinu ťažko ozbrojených mužov. Trval na tom, že konal sám a bez podpory či súhlasu srbskej vlády. Útok označil za reakciu na údajné represie voči etnickým Srbom zo strany vlády v Prištine a smrť kosovského policajta nazval "nehodou".
Kosovská vláda však tvrdila, že Radoičič nemohol konať bez pomoci zo Srbska. V najnovšej vyšetrovacej správe sa pritom uvádza, že cieľom srbských útočníkov bolo v oblasti spraviť koridor, aby si tadiaľ mohli priviezť vojenské zásoby.
Na severe Kosova žije zhruba 50.000 Srbov, ktorí neuznávajú kosovské úrady a za svoje hlavné mesto považujú Belehrad. Kosove vyhlásilo v 2008 jednostranne nezávislosť od Srbska, ktoré ho však stále považuje za svoju provinciu.
Kosovská vláda v správe obviňuje srbský štát z poskytnutia predmetných zbraní a techniky prosrbským silám, ktoré sú podľa nej úzko prepojené s aparátom srbského prezidenta Alexandra Vučiča.
V dokumente sa píše o zbraniach, ktoré skonfiškovali kosovské orgány za prítomnosti príslušníkov z mierovej misie pod vedením NATO v Kosove (KFOR) a misie EÚ na podporu právneho štátu v Kosove (EULEX). Zabavené zbrane a technika zahŕňali dve obrnené nákladné vozidlá, 29 terénnych vozidiel, 66 útočných pušiek, 80.000 nábojov, ako aj mínomety, ručné granáty, míny, plastické trhaviny, ostreľovačské pušky a komunikačné zariadenia.
Podľa správy sa vyšetrovateľom podarilo určiť pôvod a dátumy výroby týchto zbraní aj techniky, pričom niektoré z nich boli zhotovené len nedávno - v roku 2022.
Napätie medzi Srbskom a Kosovom sa vystupňovalo koncom vlaňajšieho septembra, keď na sever Kosova preniklo asi 30 ťažko ozbrojených srbských militantov, ktorí zastrelili policajta a na niekoľko hodín sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v obci Banjska. Počas obliehania kosovská polícia zastrelila troch z nich.
K zodpovednosti za útok sa priznal Milan Radoičič, dlhoročný podpredseda a v súčasnosti člen strany Srbská kandidátka (Srpska lista). Podľa svojich slov viedol zmienenú skupinu ťažko ozbrojených mužov. Trval na tom, že konal sám a bez podpory či súhlasu srbskej vlády. Útok označil za reakciu na údajné represie voči etnickým Srbom zo strany vlády v Prištine a smrť kosovského policajta nazval "nehodou".
Kosovská vláda však tvrdila, že Radoičič nemohol konať bez pomoci zo Srbska. V najnovšej vyšetrovacej správe sa pritom uvádza, že cieľom srbských útočníkov bolo v oblasti spraviť koridor, aby si tadiaľ mohli priviezť vojenské zásoby.
Na severe Kosova žije zhruba 50.000 Srbov, ktorí neuznávajú kosovské úrady a za svoje hlavné mesto považujú Belehrad. Kosove vyhlásilo v 2008 jednostranne nezávislosť od Srbska, ktoré ho však stále považuje za svoju provinciu.
