Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústavný súd v Kosove minulý týždeň zamietol výzvu odchádzajúceho premiéra Albina Kurtiho na vypísanie predčasných volieb.
Autor TASR
,aktualizované Priština 3. júna (TASR) - Kosovský parlament schválil v stredu novú vládu na čele s Avdullahom Hotim, informovala agentúra AFP.
Za novú vládu hlasovalo 61 poslancov, 24 bolo proti a jeden sa zdržal hlasovania.
Ako nový predseda vlády bol schválený 44-ročný profesor ekonómie Avdullah Hoti zo stredopravicovej Demokratickej ligy Kosova (LDK).
Ústavný súd v Kosove minulý týždeň zamietol výzvu odchádzajúceho premiéra Albina Kurtiho na vypísanie predčasných volieb. Súd súčasne podporil prezidentom Hashimom Thacim vydaný výnos, ktorým požiadal Kurtiho politických rivalov, aby vytvorili novú vládu.
Politická kríza v Kosove trvá od konca marca, keď parlament vyslovil Kurtiho vláde nedôveru. Odvtedy bol Kurti len dočasne poverený vedením kabinetu.
Thaci v apríli nominoval Avdullaha Hotiho, aby nahradil Kurtiho, ktorého vláda padla aj zásluhou hlasovania poslancov LDK tvoriacej vládnu koalíciu.
Toto hlasovanie poslancov LDK odhalilo spory existujúce vnútri strany: medzi jej tzv. starou gardou okolo expremiéra Isu Mustafu a Vjosou Osmaniovou, čoraz populárnejšou líderkou LDK a momentálne aj predsedníčkou parlamentu.
Prezident Thaci sa v tomto vnútrostraníckom spore postavil na stranu "starej gardy", nie stúpencov Kurtiho vlády, ktorá za jednu zo svojich priorít označila boj s korupciou a proti obsadzovaniu vládnych postov v Kosove nekompetentnými ľuďmi.
Ľavicová strana Sebaurčenie na Thaciho výnos reagovala tvrdením, že prezidentský dekrét nominujúci Hotiho za premiéra je protiústavný a že je jedinou stranou oprávnenou vytvoriť nový kabinet, keďže v parlamentných voľbách v októbri roku 2019 získala najviac kresiel.
Ústavný súd však deklaroval, že stranou Sebaurčenie napadnutý prezidentský výnos je v súlade s ústavou a Kurtiho Sebaurčenie tak nemá "právomoc blokovať vytvorenie vlády v rámci volebného cyklu".
Politická kríza v Kosove súvisí aj s dialógom o procese jeho uznania zo strany Srbska a riešením ich dlhoročných sporov.
Kosovo sa vo februári rozhodlo zrušiť 100-percentné clá na niektoré srbské produkty. Výmenou za toto opatrenia prijaté Kurtiho vládou Kosovo očakávalo, že Srbsko prestane blokovať snahy o jeho medzinárodné uznanie.
Reakcia Západu na tento krok bola nesúrodá: zatiaľ čo Európska únia s ním vyslovila spokojnosť, Spojené štáty vyhlásili, že toto opatrenie Kosova je nedostatočné a clá voči Srbsku treba zrušiť úplne. Podobné stanovisko ako USA zaujala aj LDK.
Za novú vládu hlasovalo 61 poslancov, 24 bolo proti a jeden sa zdržal hlasovania.
Ako nový predseda vlády bol schválený 44-ročný profesor ekonómie Avdullah Hoti zo stredopravicovej Demokratickej ligy Kosova (LDK).
Ústavný súd v Kosove minulý týždeň zamietol výzvu odchádzajúceho premiéra Albina Kurtiho na vypísanie predčasných volieb. Súd súčasne podporil prezidentom Hashimom Thacim vydaný výnos, ktorým požiadal Kurtiho politických rivalov, aby vytvorili novú vládu.
Politická kríza v Kosove trvá od konca marca, keď parlament vyslovil Kurtiho vláde nedôveru. Odvtedy bol Kurti len dočasne poverený vedením kabinetu.
Thaci v apríli nominoval Avdullaha Hotiho, aby nahradil Kurtiho, ktorého vláda padla aj zásluhou hlasovania poslancov LDK tvoriacej vládnu koalíciu.
Toto hlasovanie poslancov LDK odhalilo spory existujúce vnútri strany: medzi jej tzv. starou gardou okolo expremiéra Isu Mustafu a Vjosou Osmaniovou, čoraz populárnejšou líderkou LDK a momentálne aj predsedníčkou parlamentu.
Prezident Thaci sa v tomto vnútrostraníckom spore postavil na stranu "starej gardy", nie stúpencov Kurtiho vlády, ktorá za jednu zo svojich priorít označila boj s korupciou a proti obsadzovaniu vládnych postov v Kosove nekompetentnými ľuďmi.
Ľavicová strana Sebaurčenie na Thaciho výnos reagovala tvrdením, že prezidentský dekrét nominujúci Hotiho za premiéra je protiústavný a že je jedinou stranou oprávnenou vytvoriť nový kabinet, keďže v parlamentných voľbách v októbri roku 2019 získala najviac kresiel.
Ústavný súd však deklaroval, že stranou Sebaurčenie napadnutý prezidentský výnos je v súlade s ústavou a Kurtiho Sebaurčenie tak nemá "právomoc blokovať vytvorenie vlády v rámci volebného cyklu".
Politická kríza v Kosove súvisí aj s dialógom o procese jeho uznania zo strany Srbska a riešením ich dlhoročných sporov.
Kosovo sa vo februári rozhodlo zrušiť 100-percentné clá na niektoré srbské produkty. Výmenou za toto opatrenia prijaté Kurtiho vládou Kosovo očakávalo, že Srbsko prestane blokovať snahy o jeho medzinárodné uznanie.
Reakcia Západu na tento krok bola nesúrodá: zatiaľ čo Európska únia s ním vyslovila spokojnosť, Spojené štáty vyhlásili, že toto opatrenie Kosova je nedostatočné a clá voči Srbsku treba zrušiť úplne. Podobné stanovisko ako USA zaujala aj LDK.
