Severoatlantická aliancia spáchala úmyselnú genocídu voči suverénnej krajine, ktorá bojovala proti albánskemu terorizmu v rámci svojich vlastných hraníc, napísala Mikičová v nedeľu na sociálnej sieti.
Autor TASR
Priština 25. marca (TASR) - Kosovský premiér Ramush Haradinaj odvolal z funkcie námestníčku ministra spravodlivosti Vesnu Mikičovú po tom, ako označila bombardovanie Srbska silami NATO z roku 1999 za "plánovanú genocídu". Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra Reuters.
Mikičová pochádza zo srbskej národnostnej menšiny, ktorá tvorí približne päť percent z 1,8 milióna obyvateľov Kosova.
"Severoatlantická aliancia spáchala úmyselnú a plánovanú genocídu voči suverénnej krajine, ktorá bojovala proti albánskemu terorizmu v rámci svojich vlastných hraníc," napísala Mikičová v nedeľu na sociálnej sieti Facebook pri príležitosti 20. výročia bombardovania.
Jej status vyvolal kritiku v prevažne etnicky albánskom Kosove, kde väčšina ľudí oceňuje NATO za zastavenie dvojročnej vojny a vydláždenie cesty k vyhláseniu nezávislosti Kosova v roku 2008.
V Kosove je stále rozmiestnených 4000 členov mierových síl NATO.
Mikičová sa k situácii bezprostredne nevyjadrila. Haradinaj ju odvolal s okamžitou platnosťou. "V kosovskej vláde niet miesta pre indivíduá - bez ohľadu na ich etnicitu -, ktorí chcú očierňovať naše spoločné euro-atlantické hodnoty," uviedol kosovský premiér vo vyhlásení.
NATO uskutočnilo v roku 1999 nálety na dnes už neexistujúcu Juhosláviu, pozostávajúcu zo Srbska a Čiernej Hory, so zámerom zastaviť brutálny postup srbských bezpečnostných síl proti kosovským Albáncom.
Po 78 dňoch bombardovania bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič v súlade s podmienkami prímeria nariadil svojim vojakom stiahnuť sa z územia Kosova - srbskej provincie - a nahradiť ich mierovými silami NATO.
V kosovskej vojne zahynulo v rokoch 1998-99 viac než 13.000 ľudí, najmä miestnych Albáncov.
Kosovo po jednostrannom vyhlásení svojej nezávislosti získalo podporu Spojených štátov a väčšiny členských krajín Európskej únie. Srbsko ani jeho spojenci Rusko a Čína však suverenitu Kosova neuznali.
Mikičová pochádza zo srbskej národnostnej menšiny, ktorá tvorí približne päť percent z 1,8 milióna obyvateľov Kosova.
"Severoatlantická aliancia spáchala úmyselnú a plánovanú genocídu voči suverénnej krajine, ktorá bojovala proti albánskemu terorizmu v rámci svojich vlastných hraníc," napísala Mikičová v nedeľu na sociálnej sieti Facebook pri príležitosti 20. výročia bombardovania.
Jej status vyvolal kritiku v prevažne etnicky albánskom Kosove, kde väčšina ľudí oceňuje NATO za zastavenie dvojročnej vojny a vydláždenie cesty k vyhláseniu nezávislosti Kosova v roku 2008.
V Kosove je stále rozmiestnených 4000 členov mierových síl NATO.
Mikičová sa k situácii bezprostredne nevyjadrila. Haradinaj ju odvolal s okamžitou platnosťou. "V kosovskej vláde niet miesta pre indivíduá - bez ohľadu na ich etnicitu -, ktorí chcú očierňovať naše spoločné euro-atlantické hodnoty," uviedol kosovský premiér vo vyhlásení.
NATO uskutočnilo v roku 1999 nálety na dnes už neexistujúcu Juhosláviu, pozostávajúcu zo Srbska a Čiernej Hory, so zámerom zastaviť brutálny postup srbských bezpečnostných síl proti kosovským Albáncom.
Po 78 dňoch bombardovania bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič v súlade s podmienkami prímeria nariadil svojim vojakom stiahnuť sa z územia Kosova - srbskej provincie - a nahradiť ich mierovými silami NATO.
V kosovskej vojne zahynulo v rokoch 1998-99 viac než 13.000 ľudí, najmä miestnych Albáncov.
Kosovo po jednostrannom vyhlásení svojej nezávislosti získalo podporu Spojených štátov a väčšiny členských krajín Európskej únie. Srbsko ani jeho spojenci Rusko a Čína však suverenitu Kosova neuznali.