Krajina využíva pri výrobe energie priehrady s vodnými elektrárňami, kde je aktuálne nízka hladina vody v dôsledku anomálie počasia známej ako fenomén El Nio.
Autor TASR
San José 10. mája (TASR) - Kostarika sa nedávno pridala k latinskoamerickým krajinám, ktoré pre veľké sucho zavádzajú prídely energií s platnosťou od pondelka na neurčito. Kostarické úrady vo štvrtok ohlásili, že obmedzia prístup k elektrickej energii, ktorú krajina získava najmä z hydroelektrární. TASR informuje na základe agentúry AFP.
Krajina využíva pri výrobe energie priehrady s vodnými elektrárňami, kde je aktuálne nízka hladina vody v dôsledku anomálie počasia známej ako fenomén El Nio. Takmer 99 percent elektriny v krajine pochádza z obnoviteľných zdrojov a tri štvrtiny z toho sú z hydroelektrární.
"Tohtoročný úkaz El Nio je najkomplikovanejším v histórii Kostariky," skonštatoval riaditeľ Elektrického inštitútu v Kostarike (ICE) Roberto Quirós.
Klimatický odborník z ICE Berny Fellas povedal, že Kostariku postihlo najhoršie sucho za posledných 50 rokov.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) v stredu vydala správu, v ktorej uviedla, že rok 2023 bol pre Latinskú Ameriku a Karibik historicky najteplejším rokom. Skonštatovala, že krajiny zasiahla "dvojitá rana" zložená z fenoménu El Nio a klimatických zmien.
Správa ďalej uvádza, že veľké suchá postihli väčšinu strednej Ameriky a zapríčinili aj obmedzené fungovanie Panamského prieplavu.
Kostarika bude musieť začať distribuovať energiu na prídely po prvý raz od roku 2007. Aj vtedy bola hladina vody v nádržiach nízka pre fenomén El Nio, uviedol inštitút ICE a dodal, že zmeny sa netýkajú nemocníc, základných služieb ani hospodárstva.
Aj ďalšia latinskoamerická krajina, Ekvádor, ktorá leží ešte ďalej na juhu, musela nedávno začať obmedzovať dodávky elektrickej energie. Nedostatok vody sa prejavil aj v Kolumbii, ktorá musela v hlavnom meste Bogota obmedziť dodávky komunálnej vody, komentuje AFP.
Krajina využíva pri výrobe energie priehrady s vodnými elektrárňami, kde je aktuálne nízka hladina vody v dôsledku anomálie počasia známej ako fenomén El Nio. Takmer 99 percent elektriny v krajine pochádza z obnoviteľných zdrojov a tri štvrtiny z toho sú z hydroelektrární.
"Tohtoročný úkaz El Nio je najkomplikovanejším v histórii Kostariky," skonštatoval riaditeľ Elektrického inštitútu v Kostarike (ICE) Roberto Quirós.
Klimatický odborník z ICE Berny Fellas povedal, že Kostariku postihlo najhoršie sucho za posledných 50 rokov.
Svetová meteorologická organizácia (WMO) v stredu vydala správu, v ktorej uviedla, že rok 2023 bol pre Latinskú Ameriku a Karibik historicky najteplejším rokom. Skonštatovala, že krajiny zasiahla "dvojitá rana" zložená z fenoménu El Nio a klimatických zmien.
Správa ďalej uvádza, že veľké suchá postihli väčšinu strednej Ameriky a zapríčinili aj obmedzené fungovanie Panamského prieplavu.
Kostarika bude musieť začať distribuovať energiu na prídely po prvý raz od roku 2007. Aj vtedy bola hladina vody v nádržiach nízka pre fenomén El Nio, uviedol inštitút ICE a dodal, že zmeny sa netýkajú nemocníc, základných služieb ani hospodárstva.
Aj ďalšia latinskoamerická krajina, Ekvádor, ktorá leží ešte ďalej na juhu, musela nedávno začať obmedzovať dodávky elektrickej energie. Nedostatok vody sa prejavil aj v Kolumbii, ktorá musela v hlavnom meste Bogota obmedziť dodávky komunálnej vody, komentuje AFP.