Vlády krajín Južnej Ameriky boli doteraz skôr zdržanlivé pri odsudzovaní ruskej agresie.
Autor TASR
Brusel 17. júla (TASR) - Rozdielne názory na vojnu na Ukrajine zrejme ovplyvnia aj závery dvojdňového summitu EÚ a Spoločenstva štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC), ktorý sa začína v pondelok popoludní v Bruseli. Napísal to v pondelok spravodajský server Politico.
Pred summitom EÚ-CELAC vyplynuli sporné názory vo viacerých oblastiach vrátane obchodných vzťahov, ale podľa Politica boli najvážnejšie nezhody ohľadne prístupu k útočnej vojne, ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, informuje spravodajca TASR.
Vlády krajín Južnej Ameriky boli doteraz skôr zdržanlivé pri odsudzovaní ruskej agresie. EÚ sa na druhej strane kritickým postojom voči Moskve netají a od začiatku ruskej invázie pripravila už desať kôl sankcií voči Rusku.
Svetové médiá si v tomto smere všímajú najmä postoj prezidenta Brazílie Luiza Inácia Lula da Silvu a jeho "romantizovanú víziu Ruska" ako bojovníka proti údajne imperialistickému zoskupeniu NATO.
Politico upozornil, že tento rozpor, ktorý sa diplomati oboch strán snažili vyriešiť ešte pred bruselskými rokovaniami, zrejme povedie k "oslabeniu" záverov summitu týkajúcich sa vojny na Ukrajine. Pôvodný návrh záverov dôrazne odsudzoval ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine, kým v najnovšej verzii lídri stretnutia EÚ - CELAC iba "vyjadrujú obavy z prebiehajúcej vojny".
Ďalšie predsummitové nezhody sa týkali aj ekonomických vzťahov. EÚ by chcela zaznamenať výraznejší pokrok pri uzatváraní obchodnej dohody s krajinami Mercosuru, obchodného zoskupenia zahŕňajúceho Brazíliu, Argentínu, Uruguaj a Paraguaj.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, ktorá sa tiež zúčastní na summite, označila takúto obchodnú dohodu za najdôležitejší možný výsledok bruselských rokovaní.
Bola to EÚ, ktorá na nátlak niektorých krajín a poslancov Európskeho parlamentu pozastavila v minulosti podpis veľkej obchodnej dohody s Mercosurom, kým štáty tohto zoskupenia neprijmú rozsiahle záväzky na ochranu dažďových pralesov či práv domorodého obyvateľstva. Juhoamerickí diplomati v tejto súvislosti obvinili EÚ z pokrytectva, keďže pri uzatváraní obchodných dohôd s inými krajinami či regiónmi takéto prísne požiadavky nemala.
V rámci pripravovanej obchodnej dohody EÚ navrhuje aj to, aby juhoamerické štáty nevyvážali svoje suroviny na spracovanie napríklad do Číny, ale aby k ich spracovaniu dochádzalo priamo v krajinách pôvodu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Pred summitom EÚ-CELAC vyplynuli sporné názory vo viacerých oblastiach vrátane obchodných vzťahov, ale podľa Politica boli najvážnejšie nezhody ohľadne prístupu k útočnej vojne, ktorú Rusko vedie voči Ukrajine, informuje spravodajca TASR.
Vlády krajín Južnej Ameriky boli doteraz skôr zdržanlivé pri odsudzovaní ruskej agresie. EÚ sa na druhej strane kritickým postojom voči Moskve netají a od začiatku ruskej invázie pripravila už desať kôl sankcií voči Rusku.
Svetové médiá si v tomto smere všímajú najmä postoj prezidenta Brazílie Luiza Inácia Lula da Silvu a jeho "romantizovanú víziu Ruska" ako bojovníka proti údajne imperialistickému zoskupeniu NATO.
Politico upozornil, že tento rozpor, ktorý sa diplomati oboch strán snažili vyriešiť ešte pred bruselskými rokovaniami, zrejme povedie k "oslabeniu" záverov summitu týkajúcich sa vojny na Ukrajine. Pôvodný návrh záverov dôrazne odsudzoval ruskú agresívnu vojnu proti Ukrajine, kým v najnovšej verzii lídri stretnutia EÚ - CELAC iba "vyjadrujú obavy z prebiehajúcej vojny".
Ďalšie predsummitové nezhody sa týkali aj ekonomických vzťahov. EÚ by chcela zaznamenať výraznejší pokrok pri uzatváraní obchodnej dohody s krajinami Mercosuru, obchodného zoskupenia zahŕňajúceho Brazíliu, Argentínu, Uruguaj a Paraguaj.
Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, ktorá sa tiež zúčastní na summite, označila takúto obchodnú dohodu za najdôležitejší možný výsledok bruselských rokovaní.
Bola to EÚ, ktorá na nátlak niektorých krajín a poslancov Európskeho parlamentu pozastavila v minulosti podpis veľkej obchodnej dohody s Mercosurom, kým štáty tohto zoskupenia neprijmú rozsiahle záväzky na ochranu dažďových pralesov či práv domorodého obyvateľstva. Juhoamerickí diplomati v tejto súvislosti obvinili EÚ z pokrytectva, keďže pri uzatváraní obchodných dohôd s inými krajinami či regiónmi takéto prísne požiadavky nemala.
V rámci pripravovanej obchodnej dohody EÚ navrhuje aj to, aby juhoamerické štáty nevyvážali svoje suroviny na spracovanie napríklad do Číny, ale aby k ich spracovaniu dochádzalo priamo v krajinách pôvodu.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)