Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Zahraničie

Krajiny EÚ vinia europarlament z ohrozenia plánu obnovy po koronakríze

Lídri Európskej únie počas stretnutia za okrúhlym stolom na dvojdňovom summite EÚ v sídle Európskej rady v Bruseli 17. júla 2020. Štvrtý zľava z vnútornej strany uprostred slovenský premiér Igor Matovič. Hlavnou témou samitu budú rokovania o pláne obnovy v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a o novom dlhodobom rozpočte EÚ. Foto: TASR/AP

O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového summitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

Brusel 25. septembra (TASR) - Členské štáty EÚ na čele s Nemeckom, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, obviňujú Európsky parlament (EP) z toho, že ohrozuje plán obnovy po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur a viacročný európsky rozpočet. Na ich podobe sa šéfovia vlád a štátov dohodli v júli len po náročných rokovaniach, informovala v piatok agentúra AFP.

Poslanci EP totiž trvajú na tom, aby bol prístup k európskym fondom zo sedemročného rozpočtu (2021-2027) podmienený dodržiavaním zásad právneho štátu. Požadujú tiež záruky vytvárania nových zdrojov príjmu pre európsky rozpočet, čo znamená zavedenie nového typu daní.

"Bez rýchlej všeobecnej dohody medzi Radou EÚ a Európskym parlamentom o viacročnom rozpočte na roky 2021 - 2027 riskujeme oneskorenie ozdravného plánu," upozornil nemecký veľvyslanec pri EÚ Michael Clauss v piatkovom vyhlásení pre médiá.

Clauss vyjadril znepokojenie z pomalého napredovania rokovaní medzi inštitúciami EÚ. Rokovania treba podľa neho urýchliť, a preto členské štáty navrhli europoslancom, aby pracovali aj cez víkendy.

Európsky parlament už dal najavo, že suma vo výške 1,074 bilióna eur pre budúci sedemročný rozpočet, dohodnutá na štvordňovom júlovom maratóne rokovaní lídrov v Bruseli, je podľa neho nedostatočná. Poslanci okrem toho požadujú záruky na vytvorenie nových zdrojov pre európsky rozpočet, napríklad v podobe nových daní v oblasti životného prostredia či pre digitálny sektor.

Avšak najviac nespokojnosti prejavili šéfovia hlavných politických skupín v EP v súvislosti s tým, že čerpanie dohodnutých prostriedkov nie je podmienené dodržiavaním princípov právneho štátu. Takáto podmienenosť by sa najviac dotkla Maďarska a Poľska, ktoré sú predmetom viacerých právnych konaní pre porušovanie princípov právneho štátu.

Nemecký veľvyslanec pri EÚ však upozornil, že fond na obnovu a sedemročný rozpočet sú "politicky a technicky neoddeliteľné". To znamená, že ak europoslanci nezahlasujú za dohodnutú podobu dlhodobého rozpočtu, všetko sa zablokuje a ohrozený bude aj ozdravný plán, ktorý má zachrániť a zároveň zmodernizovať európsku ekonomiku.

O návrhu podmieniť prístup k eurofondom rešpektovaním zásad právneho štátu sa diskutovalo aj počas júlového summitu EÚ, pričom sa prejavili veľké názorové rozdiely medzi členskými štátmi.

Clauss zdôraznil, že krajiny EÚ vedú o tejto otázke "intenzívne a komplikované diskusie". Nemecko sa podľa neho chystá predložiť návrh, ktorý sa bude týkať najmä zavedenia sankčného mechanizmu EÚ pre zneužívanie európskych fondov.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)