Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Konsenzus sa podarilo dosiahnuť po vyše 15 rokoch diskusií.
Autor TASR
New York 5. marca (TASR) – Členské krajiny OSN sa v noci na nedeľu po rokoch rozhovorov dohodli na texte prvého medzinárodného dohovoru o ochrane otvoreného mora. To pokrýva takmer polovicu našej planéty, je však ohrozené klimatickou zmenou, znečistením, dopravou či nadmerným rybolovom. TASR informácie čerpala z agentúr AFP a DPA a stanice BBC.
"Loď dorazila na breh," oznámila predsedníčka konferencie Rena Leeová v ústredí svetovej organizácie v New Yorku, na čo delegáti reagovali dlhým potleskom.
Presné znenie dohovoru zatiaľ nezverejnili, aktivisti ho však privítali ako prelomový moment pre ochranu biodiverzity. Dohodu oficiálne prijmú členovia OSN v neskoršom termíne po tom, ako ju skontrolujú právnici a preložia do šiestich oficiálnych jazykov organizácie.
Konsenzus sa podarilo dosiahnuť po vyše 15 rokoch diskusií. Posledné štyri roky už prebiehali oficiálne rozhovory a aktuálne zasadnutie, tretie za necelý rok, sa úspešne skončilo po dvoch týždňoch intenzívnych rokovaní – uzavretých 38-hodinovým stretnutím vyjednávačov vyše 100 štátov.
Nový dohovor je súčasťou snáh zaradiť 30 percent celosvetovej plochy morí a zeme do chránených oblastí do roku 2030. V prípade morí budú v týchto oblastiach obmedzené rybolov, trasy námornej dopravy i výskumná a ťažobná činnosť.
Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov, Dohovor OSN o morskom práve, bola podpísaná pred 40 rokmi (1982). Oblasť nazývaná otvorené more, známa aj ako medzinárodné vody, sa podľa nej začína na hranici výlučných ekonomických zón jednotlivých krajín. Otvorené more nepatrí žiadnej krajine a všetky v ňom majú právo na rybolov, lodnú dopravu a výskum, píše BBC.
Chránených je dosiaľ len 1,2 percenta týchto vôd. Hoci tvoria vyše 60 percent oceánov a takmer polovicu povrchu Zeme, dlho im bola venovaná oveľa menšia pozornosť než napríklad pobrežným vodám.
Oceánske ekosystémy pritom vytvárajú polovicu kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, a obmedzujú globálne otepľovanie tým, že absorbujú veľkú časť oxidu uhličitého vypúšťaného ľudskou činnosťou, približuje AFP.
"Loď dorazila na breh," oznámila predsedníčka konferencie Rena Leeová v ústredí svetovej organizácie v New Yorku, na čo delegáti reagovali dlhým potleskom.
Presné znenie dohovoru zatiaľ nezverejnili, aktivisti ho však privítali ako prelomový moment pre ochranu biodiverzity. Dohodu oficiálne prijmú členovia OSN v neskoršom termíne po tom, ako ju skontrolujú právnici a preložia do šiestich oficiálnych jazykov organizácie.
Konsenzus sa podarilo dosiahnuť po vyše 15 rokoch diskusií. Posledné štyri roky už prebiehali oficiálne rozhovory a aktuálne zasadnutie, tretie za necelý rok, sa úspešne skončilo po dvoch týždňoch intenzívnych rokovaní – uzavretých 38-hodinovým stretnutím vyjednávačov vyše 100 štátov.
Nový dohovor je súčasťou snáh zaradiť 30 percent celosvetovej plochy morí a zeme do chránených oblastí do roku 2030. V prípade morí budú v týchto oblastiach obmedzené rybolov, trasy námornej dopravy i výskumná a ťažobná činnosť.
Posledná medzinárodná dohoda o ochrane oceánov, Dohovor OSN o morskom práve, bola podpísaná pred 40 rokmi (1982). Oblasť nazývaná otvorené more, známa aj ako medzinárodné vody, sa podľa nej začína na hranici výlučných ekonomických zón jednotlivých krajín. Otvorené more nepatrí žiadnej krajine a všetky v ňom majú právo na rybolov, lodnú dopravu a výskum, píše BBC.
Chránených je dosiaľ len 1,2 percenta týchto vôd. Hoci tvoria vyše 60 percent oceánov a takmer polovicu povrchu Zeme, dlho im bola venovaná oveľa menšia pozornosť než napríklad pobrežným vodám.
Oceánske ekosystémy pritom vytvárajú polovicu kyslíka, ktorý dýchajú ľudia, a obmedzujú globálne otepľovanie tým, že absorbujú veľkú časť oxidu uhličitého vypúšťaného ľudskou činnosťou, približuje AFP.
