Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Delegáti z celého sveta sa snažia v Glasgowe dospieť k dohode o tom, ako naplniť ciele parížskej klimatickej dohody o obmedzení nárastu globálnych teplôt o maximálne 1,5 – 2 °C.
Autor TASR
Glasgow 8. novembra (TASR) - Klimatická konferencia OSN v škótskom Glasgowe (COP26) vstúpila v pondelok do svojho záverečného týždňa. Krajiny sveta sa však ešte stále nedohodli na kľúčových otázkach, ako sú globálne tempo znižovania emisií či výška pomoci štátom najviac postihnutým dôsledkami otepľovania, informovala agentúra AFP.
Prvý týždeň konferencie sprevádzali široko medializované vyhlásenia hostiteľskej krajiny summitu Británie o ukončení odlesňovania a postupnom odklone od využívania uhlia. Ťažiskové rokovania COP26 však podľa expertov od začiatku podujatia, ktoré prebieha od 1. do 12. novembra, sotva pokročili.
Delegáti z celého sveta sa snažia v Glasgowe dospieť k dohode o tom, ako naplniť ciele parížskej klimatickej dohody o obmedzení nárastu globálnych teplôt o maximálne 1,5 – 2 °C.
Mnohé zo súvisiacich kľúčových problémov zostávajú podľa AFP aj na úvod posledného týždňa konferencie nevyriešené. Medzi takéto sporné otázky patrí navýšenie záväzkov jednotlivých krajín pri zvyšovaní emisií, poskytnutie ročného príspevku vo výške 100 miliárd dolárov rozvojovým krajinám a dohodnutie spoločných pravidiel pre obchodovanie s emisiami.
"Všetky štáty postupujú nekompromisne," komentoval pre AFP prebiehajúce rokovania COP26 expert na klimatické právo a politiku Stephen Leonard.
EÚ chce podľa neho presadiť čo najvyššie záväzky v oblasti znižovania emisií. Africké krajiny zase žiadajú, aby dostali čo najviac financií na vyrovnanie sa s dôsledkami zmeny klímy. Austrália a Japonsko presadzujú pravidlá, ktoré by čo najmenej obmedzili obchodovanie s uhlíkovými emisiami.
Počas prvého týždňa dlhoočakávanej medzinárodnej konferencie, ktorá sa z dôvodu pandémie covidu koná s ročným oneskorením, sa približne 100 štátov zaviazalo k zníženiu emisií metánu o minimálne 30 percent do roku 2030. Dôležité bolo aj oznámenie Indie, štvrtého najväčšieho producenta skleníkových plynov, že chce do roku 2070 dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu.
Svetoví lídri sa tiež v Glasgowe zaviazali, že do roku 2030 zastavia odlesňovanie planéty. EÚ prisľúbila, že dá počas piatich rokov na záchranu lesov vo svete miliardu eur.
Desiatky štátov sa okrem toho na COP26 pripojili k iniciatíve na postupný odklon od využívania uhlia. Medzi signatármi však chýbali krajiny ako Čína, India, USA či Austrália, ktoré uhlie vo veľkom využívajú alebo exportujú.
"Pri niektorých z týchto oznámení bije do očí nedostatok detailov. Tieto oznámenia by nemali odviesť pozornosť od naliehavej úlohy, ktorou je navýšenie záväzkov jednotlivých krajín pri znižovaní emisií do roku 2030," uviedla Tracy Cartyová, šéfka medzinárodnej humanitárne organizácie Oxfam.
OSN koncom minulého týždňa uviedla, že pri súčasnom tempe porastú globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 13,7 percenta. Aby bolo možné obmedziť nárast teplôt na maximálne 1,5 °C, mal by sa, naopak, v priebehu tohto desaťročia objem emisií znížiť o zhruba 45 percent, píše agentúra AFP.
Prvý týždeň konferencie sprevádzali široko medializované vyhlásenia hostiteľskej krajiny summitu Británie o ukončení odlesňovania a postupnom odklone od využívania uhlia. Ťažiskové rokovania COP26 však podľa expertov od začiatku podujatia, ktoré prebieha od 1. do 12. novembra, sotva pokročili.
Delegáti z celého sveta sa snažia v Glasgowe dospieť k dohode o tom, ako naplniť ciele parížskej klimatickej dohody o obmedzení nárastu globálnych teplôt o maximálne 1,5 – 2 °C.
Mnohé zo súvisiacich kľúčových problémov zostávajú podľa AFP aj na úvod posledného týždňa konferencie nevyriešené. Medzi takéto sporné otázky patrí navýšenie záväzkov jednotlivých krajín pri zvyšovaní emisií, poskytnutie ročného príspevku vo výške 100 miliárd dolárov rozvojovým krajinám a dohodnutie spoločných pravidiel pre obchodovanie s emisiami.
"Všetky štáty postupujú nekompromisne," komentoval pre AFP prebiehajúce rokovania COP26 expert na klimatické právo a politiku Stephen Leonard.
EÚ chce podľa neho presadiť čo najvyššie záväzky v oblasti znižovania emisií. Africké krajiny zase žiadajú, aby dostali čo najviac financií na vyrovnanie sa s dôsledkami zmeny klímy. Austrália a Japonsko presadzujú pravidlá, ktoré by čo najmenej obmedzili obchodovanie s uhlíkovými emisiami.
Počas prvého týždňa dlhoočakávanej medzinárodnej konferencie, ktorá sa z dôvodu pandémie covidu koná s ročným oneskorením, sa približne 100 štátov zaviazalo k zníženiu emisií metánu o minimálne 30 percent do roku 2030. Dôležité bolo aj oznámenie Indie, štvrtého najväčšieho producenta skleníkových plynov, že chce do roku 2070 dosiahnuť tzv. uhlíkovú neutralitu.
Svetoví lídri sa tiež v Glasgowe zaviazali, že do roku 2030 zastavia odlesňovanie planéty. EÚ prisľúbila, že dá počas piatich rokov na záchranu lesov vo svete miliardu eur.
Desiatky štátov sa okrem toho na COP26 pripojili k iniciatíve na postupný odklon od využívania uhlia. Medzi signatármi však chýbali krajiny ako Čína, India, USA či Austrália, ktoré uhlie vo veľkom využívajú alebo exportujú.
"Pri niektorých z týchto oznámení bije do očí nedostatok detailov. Tieto oznámenia by nemali odviesť pozornosť od naliehavej úlohy, ktorou je navýšenie záväzkov jednotlivých krajín pri znižovaní emisií do roku 2030," uviedla Tracy Cartyová, šéfka medzinárodnej humanitárne organizácie Oxfam.
OSN koncom minulého týždňa uviedla, že pri súčasnom tempe porastú globálne emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 13,7 percenta. Aby bolo možné obmedziť nárast teplôt na maximálne 1,5 °C, mal by sa, naopak, v priebehu tohto desaťročia objem emisií znížiť o zhruba 45 percent, píše agentúra AFP.
