Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 30. máj 2025Meniny má Ferdinand
< sekcia Zahraničie

Krajná ľavica vyzýva Macrona na rezignáciu po vyslovení nedôvery vláde

Na snímke Emmanuel Macron. Foto: TASR/AP

Le Penová z krajne pravicového Národného združenia (RN) zdôraznila, že Macrona na odstúpenie vyzývať nebude. Avšak upozornila, že tlak na jeho osobu sa stupňuje.

Paríž 4. decembra (TASR) - Krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI) vyzvala prezidenta Emmanuela Macrona, aby po stredajšom vyslovení nedôvery vláde Michela Barniera odstúpil a vypísal predčasné prezidentské voľby. Podľa líderky krajnej pravice Marine Le Penovej musí Macron urobiť rozhodnutie sám, informuje TASR podľa agentúr AFP a Reuters.

"Teraz vyzývame Macrona, aby odišiel," povedala novinárom predsedníčka poslaneckého klubu LFI Mathilde Panotová. Podľa nej by sa tým mohla vyriešiť prehlbujúca sa politická kríza v krajine.

Le Penová z krajne pravicového Národného združenia (RN) zdôraznila, že Macrona na odstúpenie vyzývať nebude. Avšak upozornila, že tlak na jeho osobu sa stupňuje. Spresnila, že jej strana je budúceho predsedu vlády ochotná podporovať, no pod určitými podmienkami vrátane rešpektovania jej voličov.

Líderka francúzskej krajne pravicovej strany Národné združenie (RN) Marine Le Penová hovorí počas zasadnutia Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu pred hlasovaním o vyslovení nedôvery vlády Michela Barniera 4. decembra 2024 v Paríži.
Foto: TASR/AP


Elyzejský palác bezprostredne po vyslovení nedôvery vláde uviedol, že Macron sa vo štvrtok večer prihovorí k občanom prostredníctvom televízneho prejavu.

Za vyslovenie nedôvery vláde Michela Barniera hlasovalo v stredu 331 z 574 poslancov Národného zhromaždenia. Barnier sa tak stane vôbec najkratšie slúžiacim premiérom francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.

Francúzsky premiér Michel Barnier (uprostred) sa rozpráva počas zasadnutia Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu pred hlasovaním o vyslovení nedôvery jeho vlády 4. decembra 2024 v Paríži.
Foto: TASR/AP


Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere. Barniera do funkcie v septembri vymenoval prezident Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách.

Francúzsky premiér Michel Barnier (uprostred) po prejave na zasadnutí Národného zhromaždenia, dolnej komory francúzskeho parlamentu pred hlasovaním o vyslovení nedôvery jeho vlády 4. decembra 2024 v Paríži.
Foto: TASR/AP


Francúzsko, druhá najväčšia ekonomika eurozóny, sa dostalo do ďalšej politickej krízy v pondelok, keď Barnier využil svoju právomoc na presadenie návrhu zákona o rozpočte sociálneho zabezpečenia bez hlasovania v parlamente. Po tomto rozhodnutí predložila ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) návrh na vyslovenie nedôvery. Návrh podporilo v hlasovaní aj RN, ktorému sa nepodarilo presadiť požadované zmeny v rozpočte na rok 2025.

Premiér Barnier s členmi vlády budú musieť podať demisiu Macronovi. Stane sa tak v čase, keď je ďalšia z najväčších ekonomík Európskej únie, Nemecko, oslabená a čakajú ju predčasné parlamentné voľby – a tiež niekoľko týždňov pred opätovným nástupom novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Macron môže teraz požiadať Barniera, aby zostal v úlohe dočasného predsedu vlády, keďže hľadanie nového premiéra by mohlo trvať až do budúceho roka.

Podľa informácií agentúry Reuters by však francúzsky prezident mohol vymenovať nového premiéra ešte pred sobotňajšou oficiálnou ceremóniou znovuotvorenia katedrály Notre-Dame v Paríži. O mene nového predsedu vlády sa však Macron ešte nerozhodol. Na zozname sú podľa zdrojov Reuters napríklad bývalý socialistický premiér Bernard Cazeneuve, bývalý minister zdravotníctva či práce Xavier Bertrand a minister obrany Sébastien Lecornu.

VEĽKÁ PREPOVEĎ POČASIA: Jún ohlasuje zmenu. Aké bude leto 2025?

Je reálny predpoklad, že takmer po mesiaci sa opäť vyskytne tropický deň s maximálnou teplotou 30 °C.

- Tím archeológov zo Slovenska a Guatemaly vedený profesorom Milanom Kováčom z Katedry porovnávacej religionistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave objavil v severnej Guatemale pozostatky mayského mesta staré takmer 3000 rokov.

- V strednej Nigérii zahynulo pri prívalových povodniach už najmenej 115 ľudí a mnohí ďalší sú nezvestní, uviedli v piatok tamojšie záchranné zložky.

- Slovenská republika a Čierna Hora majú oveľa väčší potenciál pre spoluprácu a práve piatkové podnikateľské fórum v Podgorici bolo krokom k jeho naplneniu.

- Nemocnica s poliklinikou (NsP) Prievidza so sídlom v Bojniciach v piatok vypovedala zmluvu poisťovni Dôvera.

- Izrael v piatok obvinil francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, že sa vydal na križiacku výpravu proti židovskému štátu.

- Úrady v Hongkongu v piatok prepustili druhú skupinu prodemokratických aktivistov odsúdených na základe sporného čínskeho zákona o národnej bezpečnosti na štyri roky väzenia za podvratnú činnosť.

- Český minister spravodlivosti Pavel Blažek sa v reakcii na kauzu bitcoinov s nejasným pôvodom v hodnote takmer miliardy korún, ktoré prijal jeho rezort, rozhodol podať demisiu.

- Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) apeluje pri príležitosti blížiaceho sa svetového dňa bez tabaku (31. 5) na využite bezplatného poradenstva pre odvykanie od fajčenia vo vybraných regionálnych úradoch.

- Asi 100 ľudí v západoukrajinskom meste Kamianec-Podiľskyj vo štvrtok obkľúčilo a prepichlo pneumatiky na vozidle využívanom odvodovými komisármi.

- Inflácia v USA sa v apríli spomalila viac, než sa očakávalo, ukázal americkou centrálnou bankou (Fed) preferovaný cenový ukazovateľ.

- Bývalý líder írskej republikánskej strany Sinn Féin Gerry Adams v piatok vyhral súdny spor proti stanici BBC a získal odškodné vo výške 100.000 eur.

- Slovenská asociácia zriedkavých chorôb a zástupcovia pacientskych organizácií chcú zachovanie inovatívnych liekov. Zároveň, aby ekonomické hodnotenie nebolo jediným ani rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní zaradenia liekov pre zriedkavé diagnózy do systému úhrad.

- Najmenej 70 členov Európskeho parlamentu plánuje účasť na tohtoročnom 30. ročníku pochodu Pride v Budapešti, ktorý je plánovaný na 28. júna.

- Rusko aj Ukrajina chcú prímerie, aby pozastavili tri roky trvajúce boje, vyhlásil v piatok turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan počas návštevy Ukrajiny.

- Novým trénerom gréckeho tenistu Stefanosa Tsitsipasa sa stal Chorvát Goran Ivaniševič. Bývalá svetová dvojka a víťaz Wimbledonu z roku 2001 viedol v minulosti napríklad aj Novaka Djokoviča.

- Do Pásma Gazy vypláva v nedeľu loď s humanitárnou pomocou spolu so švédskou klimatickou aktivistkou Gretou Thunbergovou a ďalšími osobnosťami.

- Štvorčlenná delegácia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pricestuje v pondelok (2. 6.) do Bratislavy s cieľom posúdiť aktuálny stav demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku.

- Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku oslobodil bývalého predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR a exministra spravodlivosti Štefana H. spod obžaloby v kauze schvaľovania ruskej agresie na Ukrajine.

- Štvorčlenná delegácia Výboru Európskeho parlamentu (EP) pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) pricestuje v pondelok do Bratislavy s cieľom posúdiť aktuálny stav demokracie, právneho štátu a dodržiavania základných práv na Slovensku.

- K 31. marcu mala Slovenská republika 5.415.978 obyvateľov, čo bolo oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 6689 osôb menej (5.422.667). V 1. štvrťroku sa narodilo 10.342 živých detí, o 1299 menej než v rovnakom období predchádzajúceho roka.