Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oproti minulotýždňovému prieskumu AfD stratila jeden percentuálny bod. Podľa ntv tak dosiahla svoje najnižšie skóre v prieskumoch verejnej mienky od júna minulého roka.
Autor TASR
Berlín 20. februára (TASR) - Podpora nemeckej krajne pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) klesla na najnižšiu úroveň od vlaňajšieho júna. Z prieskumov zverejnených v utorok vyplýva, že AfD by aktuálne podporilo len 17 percent voličov, informuje agentúra DPA.
Prieskum zostavil výskumný inštitút Forsa na žiadosť televízií RTL/ntv. Zúčastnilo sa ho viac ako 2500 respondentov.
Oproti minulotýždňovému prieskumu AfD stratila jeden percentuálny bod. Podľa ntv tak dosiahla svoje najnižšie skóre v prieskumoch verejnej mienky od júna minulého roka.
V prípade, že by sa voľby konali v nedeľu, opozičná Kresťanskodemokratická únia (CDU/CSU) by získala 30 percent. Novú populistickú stranu, Alianciu Sahry Wagenknechtovej (BSW), by podporili štyri percentá voličov.
Liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), partner v koaličnej vláde spolkového kancelára Olafa Scholza, by si podľa prieskumu polepšila o jedno percento a prvýkrát za uplynulý rok by dosiahla 5-percentné volebné kvórum, aby sa dostala do parlamentu.
Scholzovi sociálni demokrati (SPD) by získali 15 percent, zatiaľ čo koaličná strana Zelených 14 percent a opozičná strana Ľavica tri percentá. V porovnaní s minulotýždňovým prieskumom sa ich podpora nezmenila.
V Nemecku sa v posledných týždňov konala vlna masívnych protestov proti krajne pravicovému extrémizmu a rasizmu. Do ulíc miest vrátane metropoly Berlín vyšli stovky tisíc ľudí, aby vyjadrili svoj postoj a nesúhlas aj so stranou AfD.
Spúšťačom celoštátnej vlny protestov bolo zverejnenie informácií o novembrovom stretnutí radikálnych pravičiarov s politikmi z AfD, CDU a Únie hodnôt v Postupime.
Bývalý šéf pravicovo-extrémistického hnutia identitárov v Rakúsku Martin Sellner na tejto schôdzke hovoril o koncepte takzvanej reemigrácie, pod čím pravicoví extrémisti zvyčajne majú na mysli odsun veľkého množstva ľudí cudzieho pôvodu do svojej vlasti, a to aj nedobrovoľne.
Prieskum zostavil výskumný inštitút Forsa na žiadosť televízií RTL/ntv. Zúčastnilo sa ho viac ako 2500 respondentov.
Oproti minulotýždňovému prieskumu AfD stratila jeden percentuálny bod. Podľa ntv tak dosiahla svoje najnižšie skóre v prieskumoch verejnej mienky od júna minulého roka.
V prípade, že by sa voľby konali v nedeľu, opozičná Kresťanskodemokratická únia (CDU/CSU) by získala 30 percent. Novú populistickú stranu, Alianciu Sahry Wagenknechtovej (BSW), by podporili štyri percentá voličov.
Liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), partner v koaličnej vláde spolkového kancelára Olafa Scholza, by si podľa prieskumu polepšila o jedno percento a prvýkrát za uplynulý rok by dosiahla 5-percentné volebné kvórum, aby sa dostala do parlamentu.
Scholzovi sociálni demokrati (SPD) by získali 15 percent, zatiaľ čo koaličná strana Zelených 14 percent a opozičná strana Ľavica tri percentá. V porovnaní s minulotýždňovým prieskumom sa ich podpora nezmenila.
V Nemecku sa v posledných týždňov konala vlna masívnych protestov proti krajne pravicovému extrémizmu a rasizmu. Do ulíc miest vrátane metropoly Berlín vyšli stovky tisíc ľudí, aby vyjadrili svoj postoj a nesúhlas aj so stranou AfD.
Spúšťačom celoštátnej vlny protestov bolo zverejnenie informácií o novembrovom stretnutí radikálnych pravičiarov s politikmi z AfD, CDU a Únie hodnôt v Postupime.
Bývalý šéf pravicovo-extrémistického hnutia identitárov v Rakúsku Martin Sellner na tejto schôdzke hovoril o koncepte takzvanej reemigrácie, pod čím pravicoví extrémisti zvyčajne majú na mysli odsun veľkého množstva ľudí cudzieho pôvodu do svojej vlasti, a to aj nedobrovoľne.
