Amsterdam 30. apríla (TASR) - Holandská kráľovná Beatrix dnes abdikovala.
Novým kráľom sa stal jej najstarší 46-ročný syn Viliam Alexander po tom, ako kráľovná podpísala svoju abdikáciu v Kráľovskom paláci v Amsterdame.
Beatrix mala podľa agentúry AP slzy na krajíčku, keď sa po abdikácii objavila na balkóne pred približne 20-tisícovým davom.
"Som šťastná a vďačná za to, že vám môžem predstaviť vášho nového kráľa Viliama Alexandra," povedala jasajúcim poddaným, ktorí skandovali: "Vďaka Bea".
O niečo neskôr na znamenie generačnej výmeny z balkóna odišla a davu zamávali nový kráľ s manželkou a troma dcérami. "Drahá matka, dnes si sa vzdala trónu. Sme ti veľmi vďační za 33 dojímavých a inšpirujúcich rokov," vyhlásil kráľ Viliam Alexander.
Nový kráľ Viliam Alexander bozkáva svoju matku, kráľovnú Beatrix. Foto: TASR/AP
Na námestí Dam pred Kráľovským palácom polícia zatkla dve osoby, ktoré sa nechceli riadiť jej pokynmi. Zakrátko ich prepustili a polícia sa za ich zatknutie ospravedlnila. Republikáni mali povolenie na demonštrácie na šiestich miestach v Amsterdame.
Odchodom Beatrix sa končí storočná vláda žien na holandskom tróne. Viliam Alexander je prvým mužom po Viliamovi III., ktorý vládol v krajine až do smrti v roku 1890.
Deň abdikácie kráľovnej, 30. apríl, je tradične holandským štátnym sviatkom - Dňom kráľovnej, ktorý sa však v budúcnosti presunie na 27. apríl, na deň narodenín Viliama Alexandra.
Nový kráľ zložil prísahu
Nový holandský kráľ Viliam Alexander, ktorý preberá moc po 33 rokoch vlády svojej matky, kráľovnej Beatrix, zložil dnes ústavou predpísanú prísahu a aj formálne sa tak ujal funkcie.
Na slávnostnom akte v Novom kostole (Nieuwe Kerk) v Amsterdame sa zaviazal, že bude rešpektovať ústavu a zodpovedne vykonávať svoj úrad.
Členovia oboch komôr holandského parlamentu, ako aj delegáti zastupiteľských zborov holandských zámorských území Aruba, Curacao a Sint Maarten deklarovali individuálne nedotknuteľnosť nového panovníka a rešpektovanie jeho práv.
Viliam Alexander sa ako nový holandský kráľ poďakoval matke a zdôraznil, že ponesie na svojej budúcej ceste jej múdrosť a srdečnosť, čo vyvolalo v chráme búrlivý potlesk prítomných.
Dejiskom slávnosti bol chrám z 15. storočia, ležiaci neďaleko kráľovského paláca, ktorý slúži tradične na korunováciu holandských panovníkov. Bolo tomu tak aj v roku 1980, keď práve tu korunovali doterajšiu kráľovnú.
Právomoci holandského monarchu sú limitované ústavou, jeho úloha je viac-menej reprezentatívna. V roku 2012 bola vytvorená vláda po prvýkrát bez toho, aby kráľovná oficiálne schválila kandidatúru premiéra.
Beatrix sa po abdikácii presťahuje do zámku Drankensteyn na juhovýchodne Amsterdamu, ktorý v roku 2006 renovovali.
Nový kráľ Viliam Alexander tvrdo pracoval na zlepšení svojho imidžu poznačeného študentskými časmi, keď bol známy častým pitím piva. Je pilotom a členom Medzinárodného olympijského výboru. V roku 2002 sa oženil s Argentínčankou Máximou Zorreguietovou.
Sedemdesiatpäťročná Beatrix oznámila zámer abdikovať v januári tohto roka po 33 rokoch na tróne.
Zaplnené ulice holandského Amsterdamu sa dnes doslova topili v oranžovej farbe na počesť Oranžsko-nassauského kráľovského rodu, v ktorom dochádza ku generačnej výmene. Na ceremoniál pricestovali zástupcovia 18 kráľovských rodín z Británie, Španielska, Japonska či arabských krajín.
Holanďania preukázali svojej kráľovnej Beatrix deň po oznámení jej abdikácie na trón veľký rešpekt a hlbokú vďaku.Foto: TASR/AP PhotoKráľovná Beatrix mala veľký podiel na tom, že akceptácia monarchie v Holandsku je stále vysoká.
Kráľovná Beatrix I. sa narodila 31. januára 1938 na zámku Soestdijk v Holandsku. Rodáčka z Baarnu v provincii Utrecht, ktorá ukončila štúdium práva na renomovanej univerzite v Leydene, kde získala doktorát v roku 1961, sa o päť rokov neskôr, 10. marca 1966, vydala za nemeckého diplomata Clausa von Amsberga.
Iba čosi viac ako dve desaťročia po skončení druhej svetovej vojny, sprevádzanej aj v krajine tulipánov zverstvami fašistov, to nebolo jednoduché. Sobáš vyvolával v Holandsku spočiatku značnú nevôľu, avšak samotný ženích na nepriazeň čoskoro nechal zabudnúť a postupne sa vypracoval na jedného z najpopulárnejších členov kráľovskej rodiny. Keď v roku 2002 zomrel, smútilo celé Holandsko.
Galéria: Holandská kráľovná Beatrix
Najstaršia zo štyroch dcér kráľovnej Juliany, Beatrix Wilhelmina Armgard Oranžsko-Nassauská, princezná z Lippe-Biesterfeldu, sa v kráľovnú Beatrix, populárnu Trixi, zmenila 30. januára 1980, keď prevzala trón od svojej vtedy už chorej matky, oslavujúcej 71. narodeniny.
Odvtedy má za sebou takmer 33 rokov panovania a medzičasom aj titul najstaršej žijúcej panovníčky v holandských dejinách. V podobnom veku sedel na tróne už iba kráľ Viliam III. (1817-90).
Panovníčka, ktorej za prínos k zjednoteniu Európy udelili v roku 1996 prestížnu Cenu Karla Veľkého, disponovala väčšími právomocami než väčšina európskych monarchov. Často sa však k politickým otázkam na verejnosti nevyjadrovala.
Voľný čas rada využívala na svoje koníčky, lyžovanie, plávanie, tenis a jazdu na koni, ale predovšetkým na holdovanie jachtárstvu. Beatrix sa angažovala však aj vo viacerých mimovládnych organizáciách na pomoc telesne a duševne postihnutým alebo sociálne slabým.
Aj keď je Beatrix - na rozdiel od svojej matky - v čase abdikácie na tom zdravotne dobre, predsa sa len rozhodla odovzdať krajinu do rúk novej generácie.
Odstupujúca kráľovná vyviazla - podobne ako ďalší členovia kráľovského dvora - bez zranení z atentátu v Apeldoorne 30. apríla 2009, ktorý si vyžiadal sedem obetí a deväť zranených. Počas osláv Dňa kráľovnej vtedy istý muž vrazil so svojím autom do účastníkov sprievodného pochodu.
Mimoriadne ťažké boli pre panovníčku posledné mesiace, keďže jej ďalší syn, princ Friso, leží ešte stále v kóme na jednej z londýnskych kliník po tom, čo ho pred necelým rokom počas dovolenky v rakúskom Lechu zasypala lavína a strávil pridlhý čas pod masami snehu.
Galéria: Holandsko má nového kráľa
Kráľovnú Beatrix zaraďujú medzi najbohatšie ženy sveta; jej majetok sa odhaduje na 250 miliónov-2,5 miliardy eur. Holandská kráľovská rodina je akcionárom ropného koncernu Shell.
Znalci holandskej monarchie pripomínajú, že aj kráľovnina matka, predchádzajúca holandská kráľovná Juliana, si pre abdikáciu vybrala záver mesiaca január pred 33 rokmi a jej dcéru potom o tri mesiace neskôr korunovali za novú panovníčku krajiny. Tridsiaty apríl, teda deň, v ktorý Beatrix uviedli na trón a deň narodenia jej matky, je v Holandsku stále štátnym sviatkom, Dňom kráľovnej - Koninginnedag.
V osobe Willema-Alexandra malo Holandsko prvého korunného princa zároveň i prvého kráľa, Willem-Alexander, po takmer 123 rokoch. Po ňom však na holandský trón usadne opäť panovníčka, pretože nástupník trónu má s manželkou argentínskeho pôvodu, princeznou Máximou, tri dcéry.
Profil nového holandského kráľa Viliama Alexandra
Nový holandský kráľ Viliam Alexander s manželkou kráľovnou Máximou Foto: TASRWillem-Alexander Claus George Ferdinand sa narodil 27. apríla 1967 v univerzitnej nemocnici v holandskom Utrechte. Hneď pri narodení získal titul korunného princa. Pokrstili ho 2. septembra 1967 v Haagu. Rané detstvo strávil v paláci Drakensteyn, od roku 1981 rodina žila v Haagu.
Princ študoval na lýceu v Haagu a stredné vzdelanie ukončil v roku 1985 v britskom Walese na Atlantic College. V rokoch 1985-87 študoval na strednej vojenskej škole a potom sa venoval štúdiu histórie, politických vied, medzinárodného práva a ekonómie na univerzite v Leidene. Po absolutóriu v roku 1993 získal licenciu letca. Princ sa ďalej venoval štúdiu holandského vojenského systému, holandského práva a systému holandskej spoločnosti.
Ako letec–dobrovoľník pracoval Willem-Alexander pre mimovládne organizácie v africkej Keni.
Willem-Alexander zastával veľa postov vyplývajúcich z jeho oficiálnych povinností. Zasadal v predstavenstvách rôznych fondov a spoločností. Od svojich 18 rokov je členom štátnej rady a pravidelne sa zúčastňuje jej zasadaní.
Zasnúbenie princa s Máximou Zorreguietaovou z Argentíny oznámili na verejnosti v marci 2001. Máxima sa vo vyhlásení pri príležitosti zásnub dištancovala od argentínskeho režimu svojho otca, ktorý bol v rokoch 1975-83 členom vojenskej argentínskej vlády.
Kráľovská rodina v Holandsku - kráľ Willem-Alexander, s manželkou Máximou a troma deťmi.Foto: TASR/AP
Princ Willem-Alexander spoznal svoju nastávajúcu v roku 1999 v americkom New Yorku, kde pracovala v oblasti bankovníctva. Spoločné zasadanie oboch komôr holandského parlamentu prijalo v júli 2001 vládny návrh zákona, povoľujúci ich svadbu. Schválenie takéhoto zákona nariaďuje holandská ústava v prípade každého sobáša člena kráľovskej rodiny, ktorý má nárok na trón.
Korunný princ Willem-Alexander a jeho snúbenica Máxima Zorreguietaová uzavreli manželstvo 2. februára 2002 v kostole Amsterdame a predtým uzavreli civilný sobáš. Nevesta neurodzeného pôvodu sa po obrade oficiálne stala holandskou princeznou a jej priezvisko sa zmenilo na von Amsberg.
Kráľ Viliam Alexander s manželkou vychováva tri dcéry - princeznú Catharinu Amaliu (2003), princeznú Alexiu (2005) a princeznú Arianu (2007).
Obaja manželia sú pracovne vyťažení. Viliam Alexander, ktorý sa počas štúdia venoval aj manažmentu vody, sa pravidelne zúčastňoval na konferenciách o vode, kde prednášal o skúsenostiach svojej rovinatej krajiny s bojom proti záplavám. Jeho manželka, kráľovná Máxima, je bývalou investičnou bankárkou, ktorá si vybudovala kariéru ako odborníčka na mikrofinancie.
Manželov bolo často vídať, ako spoločne povzbudzovali holandských športovcov a športovkyne na olympijských hrách od čínskeho Pekingu až po kanadský Vancouver a Londýn v Británii.
Viliam Alexander sa pravidelne objavuje na verejnosti a popri tom mimoriadne dbá o svoje súkromie. Reportérom a fotografom dopraje krátke pózovanie so svojou rodinou, ale výmenou za to musia zvyšok času nechať jeho rodinu na pokoji.
Nový kráľ Viliam Alexander je nadšeným športovým fanúšikom a od roku 1998 je členom Medzinárodného olympijského výboru (MOV). Začiatkom roka 2013 požiadal prezidenta MOV, aby ho zbavil doterajších povinností. Jeho rezignácia bude platná od konca roka 2013.
Poznámka redakcie: V slovenčine platí jazykový úzus, že mená monarchov sa píšu v slovenskej verzii -- a to hneď po tom, ako sa stanú panovníkmi, alebo po korunovácii. V rozsiahlejšom texte, ktorý obsahuje aj životopis panovníka, sa preto logicky musia podľa času, o ktorý konkrétne v danej vete ide, striedať mená tej istej osoby: z obdobia, kým sa stala monarchom, a z obdobia, keď už je monarchom. Napríklad princ Willem-Alexander verzus kráľ Viliam Alexander či princezná Elizabeth verzus kráľovná Alžbeta II.
