Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Zahraničie

Kremeľ odmietol Bidenovu kritiku Putina za neúčasť na COP26 v Glasgowe

Na snímke Vladimir Putin, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Dmitrij Peskov však povedal, že ruská delegácia sa na klimatickom summite aktívne zúčastnila.

Moskva 4. novembra (TASR) - Kremeľ odmietol kritiku amerického prezidenta Joea Bidena na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina za neúčasť na klimatickej konferencii OSN (COP26) v škótskom Glasgowe, informovala vo štvrtok agentúra AP.

"Jeho tundra horí, doslova horí tundra. Má vážne, vážne klimatické problémy a je mĺkvy k snahe niečo urobiť," povedal v utorok Biden o Putinovi a lesných požiaroch, ktoré toto leto zasiahli ruskú Sibír.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však v stredu uviedol, že Moskva nesúhlasí s Bidenovými slovami. Povedal, že ruská delegácia sa na klimatickom summite aktívne zúčastnila.

"Cieľom ruských klimatických opatrení nie je byť viazaný na nejakú udalosť... Samozrejme, nebagatelizujeme význam podujatia v Glasgowe, ale kroky Ruska sú konzistentné, vážne a dobre premyslené," poznamenal hovorca Kremľa.

"Tundra skutočne horí... Nezabudnime však, že lesy horia v Kalifornii, v Turecku a v iných krajinách. Toto sú dôsledky klimatických zmien, ktorým čelíme, a Rusko do určitej miery čelí vážnejším výzvam," zdôraznil Peskov. Podľa jeho slov má Moskva "veľmi zodpovedný postoj", pokiaľ ide o riešenie klimatických zmien, a má "konkrétne pracovné plány". "S najväčšou pravdepodobnosťou toto všetko nebolo oznámené prezidentovi USA, keď hovoril o neúčasti Ruska," uzavrel hovorca Kremľa.

Klimatický summit OSN (COP26) v škótskom Glasgowe sa koná od 31. októbra a potrvá do 12. novembra, a to za účasti 120 hláv štátov a približne 25.000 delegátov. Táto konferencia má stanoviť nové globálne ciele pre znižovanie emisií.

COP sa koná každoročne, tohtoročný summit sa však vníma ako kritický vo svetle nedávnej správy Medzinárodnej komisie pre zmenu klímy (IPCC). Vedci v nej vyzývajú na okamžité kroky v záujme dodržania cieľov parížskej klimatickej dohody z roku 2015.

V Parížskej dohode sa viac ako 190 krajín zhodlo na cieli udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie, ako aj úsilí o to, aby tento nárast neprekročil hranicu 1,5 stupňa Celzia.