Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Peskova sa novinári pýtali aj na riziko jadrovej eskalácie. Tvrdí, že Západ by mal pozorne počúvať šéfa Kremľa Vladimira Putina a prečítať si aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu.
Autor TASR
Moskva 26. novembra (TASR) - Za absolútne nezodpovedné označil hovorca Kremľa Dmitrij Peskov medializované vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov, že na Západe sa diskutuje o vyzbrojení Ukrajiny jadrovými zbraňami. Reagoval tak na článok denníka New York Times z minulého týždňa, ktorý takúto možnosť spomínal. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
NYT vo svojom článku odkazoval na neidentifikovaných západných predstaviteľov, ktorí naznačili, že končiaci americký prezident Joe Biden by mohol Ukrajine dodať jadrové zbrane ešte pred odchodom z Bieleho domu.
"Viacerí predstavitelia dokonca navrhli, aby Biden vrátil Ukrajine jadrové zbrane, ktoré jej boli odobraté po rozpade Sovietskeho zväzu. To by bol okamžitý a obrovský odstrašujúci prostriedok. Takýto krok by však bol komplikovaný a mal by vážne dôsledky," napísal NYT.
"Sú to absolútne nezodpovedné argumenty ľudí, ktorí zle chápu realitu a necítia pri takýchto vyhláseniach ani kúsok zodpovednosti," reagoval Peskov na otázku k článku amerických novín. Podotkol ale, že vo všetkých prípadoch ide o anonymné vyjadrenia.
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v utorok vyhlásil, že ak by Západ dodal Ukrajine jadrové zbrane, Moskva by to mohla považovať na útok na Rusko a dôvod na jadrovú reakciu.
Ukrajina zdedila jadrové zbrane po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na základe budapeštianskeho memoranda z roku 1994 sa ich však vzdala výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré dostala od Spojených štátov, Británie i samotného Ruska. Jej zdedený jadrový arzenál patril k najväčším na svete.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri vyhlásil, že Kyjev nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane. Keďže ich ale nemá, vstup do NATO je podľa neho jediným spôsobom, ako môže odradiť Rusko.
V minulom týždni došlo vo viac než 1000 dní trvajúcej vojne k eskalácii na oboch stranách. Ukrajina prvýkrát s povolením Západu vypálila na Rusko americké a britské strely dlhého doletu. Moskva tvrdí, že v reakcii na tieto útoky vypálila novú hypersonickú raketu stredného doletu na východoukrajinské mesto Dnipro.
Peskova sa novinári pýtali aj na riziko jadrovej eskalácie. Tvrdí, že Západ by mal pozorne počúvať šéfa Kremľa Vladimira Putina a prečítať si aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu. Tá rozširuje zoznam dôvodov pre použitie jadrových zbraní Ruskom.
Moskva by k takémuto kroku okrem iného mohla pristúpiť v prípade rozsiahleho útoku nepriateľských lietadiel, rakiet či dronov na ruské územie, narušení ruského vzdušného priestoru alebo útoku na spojenecké Bielorusko.
NYT vo svojom článku odkazoval na neidentifikovaných západných predstaviteľov, ktorí naznačili, že končiaci americký prezident Joe Biden by mohol Ukrajine dodať jadrové zbrane ešte pred odchodom z Bieleho domu.
"Viacerí predstavitelia dokonca navrhli, aby Biden vrátil Ukrajine jadrové zbrane, ktoré jej boli odobraté po rozpade Sovietskeho zväzu. To by bol okamžitý a obrovský odstrašujúci prostriedok. Takýto krok by však bol komplikovaný a mal by vážne dôsledky," napísal NYT.
"Sú to absolútne nezodpovedné argumenty ľudí, ktorí zle chápu realitu a necítia pri takýchto vyhláseniach ani kúsok zodpovednosti," reagoval Peskov na otázku k článku amerických novín. Podotkol ale, že vo všetkých prípadoch ide o anonymné vyjadrenia.
Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev už predtým v utorok vyhlásil, že ak by Západ dodal Ukrajine jadrové zbrane, Moskva by to mohla považovať na útok na Rusko a dôvod na jadrovú reakciu.
Ukrajina zdedila jadrové zbrane po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Na základe budapeštianskeho memoranda z roku 1994 sa ich však vzdala výmenou za bezpečnostné záruky, ktoré dostala od Spojených štátov, Británie i samotného Ruska. Jej zdedený jadrový arzenál patril k najväčším na svete.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v októbri vyhlásil, že Kyjev nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane. Keďže ich ale nemá, vstup do NATO je podľa neho jediným spôsobom, ako môže odradiť Rusko.
V minulom týždni došlo vo viac než 1000 dní trvajúcej vojne k eskalácii na oboch stranách. Ukrajina prvýkrát s povolením Západu vypálila na Rusko americké a britské strely dlhého doletu. Moskva tvrdí, že v reakcii na tieto útoky vypálila novú hypersonickú raketu stredného doletu na východoukrajinské mesto Dnipro.
Peskova sa novinári pýtali aj na riziko jadrovej eskalácie. Tvrdí, že Západ by mal pozorne počúvať šéfa Kremľa Vladimira Putina a prečítať si aktualizovanú ruskú jadrovú doktrínu. Tá rozširuje zoznam dôvodov pre použitie jadrových zbraní Ruskom.
Moskva by k takémuto kroku okrem iného mohla pristúpiť v prípade rozsiahleho útoku nepriateľských lietadiel, rakiet či dronov na ruské územie, narušení ruského vzdušného priestoru alebo útoku na spojenecké Bielorusko.
