Nikózia 10. septembra (TASR) - Rokovania medzi predstaviteľmi kresťanského a moslimského spoločenstva na Cypre a vodcami oboch častí etnicky rozdeleného ostrova dávajú "veľkú nádej", že náboženstvo môže prispieť k mieru na ostrove. Povedal to dnes Švéd Peter Weiderud, ktorý stretnutie sprostredkoval, informovala agentúra AP.

Prezident Cyperskej republiky Nikos Anastasiadis a prezident medzinárodne neuznanej Severocyperskej tureckej republiky Mustafa Akinci sa dnes stretli s hlavami cyperskej pravoslávnej cirkvi, arménskej cirkvi, maronitskej a rímskokatolíckej cirkvi, ako aj s veľkým muftim cyperských Turkov.

Cyprus bol rozdelený v roku 1974, keď Turecko vojensky obsadilo jeho severnú časť po pokuse o prevrat, ktorého cieľom bolo pripojenie ostrova ku Grécku. Vyše 500 kostolov a kláštorov, z ktorých mnohé mali stáročnú minulosť, zostalo na severe po rozdelení ostrova opustených, vyrabovaných alebo bol zmenený účel ich využívania. A v južnej časti ostrova funguje v súčasnosti už iba zlomok z pôvodne 110 mešít.

Weiderud zdôraznil, že hoci náboženstvo nikdy nebolo príčinou cyperského konfliktu, práve ono a právo na slobodu vyznania sa stali jeho obeťami.

Podľa Švéda poslúžilo stretnutie presadeniu princípov slobody náboženstva či vierovyznania, súčasne však "dialóg cirkevných predstaviteľov môže prispieť k udržateľnému mieru na ostrove", citovala ho agentúra AP.

Dnešné stretnutie bolo podľa prvé svojho druhu na Cypre a ponúklo cirkevným predstaviteľom kresťanov a moslimov možnosť spojiť sily v záujme mieru v regióne, ktorý je pohltený vo vojne a násilí často posilňovanom nenávisťou medzi náboženskými skupinami.

V severnej časti Cypru sa konalo po rozdelení iba niekoľko bohoslužieb. Obe spoločenstvá spolu fakticky nemali žiaden kontakt až do roku 2003, keď medzi oboma časťami otvorili prvý hraničný priechod. Vlaňajšok bol v znamení kresťanských veriacich, ktorí prvýkrát po desaťročiach navštívili niektoré z opustených kostolov na severe Cypru, dodala AP.