Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Obaja lídri spomenuli potrebu odpútania sa EÚ od ruských fosílnych palív.
Autor TASR
Kiruna 13. januára (TASR) — Vojna na Ukrajine, zachovanie konkurencieschopnosti EÚ, energetika, budovanie odolnosti a zelený prechod boli hlavné témy, ktorým sa v piatok venovali členovia Európskej komisie (EK) na stretnutí s ministrami švédskej vlády. Na spoločnej tlačovej konferencie v Kirune to uviedli švédsky premiér Ulf Kristersson s predsedníčka EK Ursula von der Leyenová, informuje bruselský spravodajca TASR.
Kolégium eurokomisárov zavítalo za severný polárny kruh pri príležitosti oficiálneho otvorenia švédskeho predsedníctva v Rade EÚ. Komisári v piatok rokovali s členmi švédskej vlády o témach, ktoré bude Švédsko do konca júna riešiť ako predsedajúca krajina.
Kristersson opätovne zdôraznil, že Švédsko urobí všetko pre to, aby v Rade EÚ zachoval európsku jednotu vo vzťahu k Ukrajine čeliacej ruskej agresii, čo znamená poskytovať Kyjevu ekonomickú, humanitárnu a vojenskú podporu.
"Jednota je naša hlavná výhoda," zdôraznil švédsky premiér. Potvrdil, že jeho krajina podporí aj výcvik ukrajinských vojakov v Európe.
Von der Leyenová ocenila, že prioritou švédskeho predsedníctva je Ukrajina. "Musíme zachovávať náš tlak na Rusko a pokračovať v podpore Ukrajiny," uviedla šéfka eurokomisie. Avizovala, že EÚ je pripravená vyplatiť Ukrajine v januári prvú časť prostriedkov z úverového programu v celkovej výške 18 miliárd eur.
Obaja zdôraznili, že o nejakom pokroku Ukrajiny v jej integračnom procese do EÚ sa bude dať hovoriť až po prijatí hodnotiacej správy o kandidátskych krajinách.
Reakcia EÚ na americký investičný zákon musí mať podľa Kristerssona aj Von der Leyenovej podobu dočasného právneho režimu a musí zaistiť konkurencieschopnosť európskych firiem, aj preto sa rokuje o tom, ako zmierniť dopad amerických krokov, ktoré poškodzujú Európanov. EÚ okrem odpovede na kroky USA musí pripraviť dlhodobú stratégiu odolnosti, konštatoval Kristersson.
Švédske predsedníctvo chce s EK úzko spolupracovať na dokončení alebo schválení viacerých opatrení, ktoré sú dôležité pre zelený prechod a konkurencieschopnosť, napríklad balík Fit for 55, nové zákony o čipoch či úprava európskeho trhu obchodovania s elektrinou.
Obaja lídri spomenuli potrebu odpútania sa EÚ od ruských fosílnych palív. Von der Leyenová informovala, že dovoz ruského plynu do EÚ sa znížil zo 40 na osem percent, o 20 percent sa zvýšila miera šetrenia, zaviedol sa strop na ceny plynu, ktorý je teraz lacnejší ako pred ruskou agresiou voči Ukrajine, a masívne investuje do obnoviteľných zdrojov energií. Všetky kroky podľa nej vedú k tomu, aby Európania mali dostatok energie za čo najlepšie ceny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Kolégium eurokomisárov zavítalo za severný polárny kruh pri príležitosti oficiálneho otvorenia švédskeho predsedníctva v Rade EÚ. Komisári v piatok rokovali s členmi švédskej vlády o témach, ktoré bude Švédsko do konca júna riešiť ako predsedajúca krajina.
Kristersson opätovne zdôraznil, že Švédsko urobí všetko pre to, aby v Rade EÚ zachoval európsku jednotu vo vzťahu k Ukrajine čeliacej ruskej agresii, čo znamená poskytovať Kyjevu ekonomickú, humanitárnu a vojenskú podporu.
"Jednota je naša hlavná výhoda," zdôraznil švédsky premiér. Potvrdil, že jeho krajina podporí aj výcvik ukrajinských vojakov v Európe.
Von der Leyenová ocenila, že prioritou švédskeho predsedníctva je Ukrajina. "Musíme zachovávať náš tlak na Rusko a pokračovať v podpore Ukrajiny," uviedla šéfka eurokomisie. Avizovala, že EÚ je pripravená vyplatiť Ukrajine v januári prvú časť prostriedkov z úverového programu v celkovej výške 18 miliárd eur.
Obaja zdôraznili, že o nejakom pokroku Ukrajiny v jej integračnom procese do EÚ sa bude dať hovoriť až po prijatí hodnotiacej správy o kandidátskych krajinách.
Reakcia EÚ na americký investičný zákon musí mať podľa Kristerssona aj Von der Leyenovej podobu dočasného právneho režimu a musí zaistiť konkurencieschopnosť európskych firiem, aj preto sa rokuje o tom, ako zmierniť dopad amerických krokov, ktoré poškodzujú Európanov. EÚ okrem odpovede na kroky USA musí pripraviť dlhodobú stratégiu odolnosti, konštatoval Kristersson.
Švédske predsedníctvo chce s EK úzko spolupracovať na dokončení alebo schválení viacerých opatrení, ktoré sú dôležité pre zelený prechod a konkurencieschopnosť, napríklad balík Fit for 55, nové zákony o čipoch či úprava európskeho trhu obchodovania s elektrinou.
Obaja lídri spomenuli potrebu odpútania sa EÚ od ruských fosílnych palív. Von der Leyenová informovala, že dovoz ruského plynu do EÚ sa znížil zo 40 na osem percent, o 20 percent sa zvýšila miera šetrenia, zaviedol sa strop na ceny plynu, ktorý je teraz lacnejší ako pred ruskou agresiou voči Ukrajine, a masívne investuje do obnoviteľných zdrojov energií. Všetky kroky podľa nej vedú k tomu, aby Európania mali dostatok energie za čo najlepšie ceny.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
