Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Švédsky internetový denník The Local uviedol, že Turecko si vo štvrtok nechalo predvolať švédskeho veľvyslanca v Ankare, aby vznieslo oficiálny diplomatický protest.
Autor TASR
Kiruna 13. januára (TASR) - Švédsky premiér Ulf Kristersson v piatok v meste Kiruna počas stretnutia s európskymi novinármi odsúdil skutok kurdskej skupiny v Štokholme, ktorej aktivisti obesili dolu hlavou figurínu znázorňujúcu tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoana. Informuje o tom spravodajca TASR.
Švédsky internetový denník The Local uviedol, že Turecko si vo štvrtok nechalo predvolať švédskeho veľvyslanca v Ankare, aby vznieslo oficiálny diplomatický protest.
Kurdská skupina pôsobiaca v Štokholme zverejnila na internete videozábery, na ktorých figurína pripomínajúca tureckého prezidenta visí zavesená na lane dolu hlavou. Turecká vláda v reakcii na túto udalosť zrušila naplánovanú pracovnú cesty predsedu švédskeho parlamentu Andreasa Norléna do Ankary.
Kurská skupina Rodžava tým prirovnala Erdogana k talianskemu diktátorovi Benitovi Mussolinimu, ktorého po poprave zastrelením talianski partizáni obesili dolu hlavou.
"Zobrazenie predstieranej popravy zahraničného demokraticky zvoleného predstaviteľa je mimoriadne závažná záležitosť," vyhlásil Kristersson pred novinármi, ktorí prišli do Kiruny na požiadanie švédskej vlády osláviť oficiálne otvorenie švédskeho predsedníctva v Rade EÚ.
"História ukazuje, ako skončia diktátori," napísala skupina Rodžava na svojom účte na Twitteri spolu s videom zobrazujúcim obrázky Mussoliniho popravy z roku 1945 a potom aj obesenú figurínu znázorňujúcu Erdoana pred štokholmskou radnicou.
Kristersson v tejto súvislosti pripomenul, že video je problematické aj preto, že vo Švédsku boli zavraždení dvaja z jeho popredných politikov. Bývalý premiér Olof Palme bol zastrelený v roku 1986 a švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová bola smrteľne dobodaná nožom v roku 2003.
Podľa Kristerssona bolo konanie kurdskej skupiny zamýšľané ako "sabotáž proti prihláške Švédska do NATO" a zdôraznil, že z hľadiska švédskej národnej bezpečnosti je nebezpečné konať týmto spôsobom.
Štokholm a Ankara vedú spor ohľadom vstupu Švédska do NATO. Turecko odmieta ratifikovať prihlášky Švédska a Fínska s tvrdením, že obe krajiny poskytujú útočisko zakázaným kurdským skupinám, ktoré Ankara považuje za "teroristické". Väčšina výhrad Turecka sa týka Švédska pre jeho pomerne pevné väzby s kurdskou diaspórou.
Švédsky internetový denník The Local uviedol, že Turecko si vo štvrtok nechalo predvolať švédskeho veľvyslanca v Ankare, aby vznieslo oficiálny diplomatický protest.
Kurdská skupina pôsobiaca v Štokholme zverejnila na internete videozábery, na ktorých figurína pripomínajúca tureckého prezidenta visí zavesená na lane dolu hlavou. Turecká vláda v reakcii na túto udalosť zrušila naplánovanú pracovnú cesty predsedu švédskeho parlamentu Andreasa Norléna do Ankary.
Kurská skupina Rodžava tým prirovnala Erdogana k talianskemu diktátorovi Benitovi Mussolinimu, ktorého po poprave zastrelením talianski partizáni obesili dolu hlavou.
"Zobrazenie predstieranej popravy zahraničného demokraticky zvoleného predstaviteľa je mimoriadne závažná záležitosť," vyhlásil Kristersson pred novinármi, ktorí prišli do Kiruny na požiadanie švédskej vlády osláviť oficiálne otvorenie švédskeho predsedníctva v Rade EÚ.
"História ukazuje, ako skončia diktátori," napísala skupina Rodžava na svojom účte na Twitteri spolu s videom zobrazujúcim obrázky Mussoliniho popravy z roku 1945 a potom aj obesenú figurínu znázorňujúcu Erdoana pred štokholmskou radnicou.
Kristersson v tejto súvislosti pripomenul, že video je problematické aj preto, že vo Švédsku boli zavraždení dvaja z jeho popredných politikov. Bývalý premiér Olof Palme bol zastrelený v roku 1986 a švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová bola smrteľne dobodaná nožom v roku 2003.
Podľa Kristerssona bolo konanie kurdskej skupiny zamýšľané ako "sabotáž proti prihláške Švédska do NATO" a zdôraznil, že z hľadiska švédskej národnej bezpečnosti je nebezpečné konať týmto spôsobom.
Štokholm a Ankara vedú spor ohľadom vstupu Švédska do NATO. Turecko odmieta ratifikovať prihlášky Švédska a Fínska s tvrdením, že obe krajiny poskytujú útočisko zakázaným kurdským skupinám, ktoré Ankara považuje za "teroristické". Väčšina výhrad Turecka sa týka Švédska pre jeho pomerne pevné väzby s kurdskou diaspórou.
