Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosť nateraz blokuje Turecko. To totiž tvrdí, že obe severské krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.
Autor TASR
Štokholm 14. marca (TASR) - Pravdepodobnosť, že Fínsko sa stane členom Severoatlantickej aliancie (NATO) skôr než Švédsko, stále narastá. V utorok to vyhlásil švédsky premiér Ulf Kristersson. Dodal však, že švédske členstvo v NATO je "len otázkou času". TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosť nateraz blokuje Turecko. To totiž tvrdí, že obe severské krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.
Ankara dáva jasne najavo, že voči členstvu Švédska v NATO má väčšie výhrady ako voči Fínsku. Podľa Kristerssona by to mohlo znamenať, že obe krajiny sa k NATO nepripoja naraz, ako pôvodne zamýšľali.
"Pravdepodobnosť vstupu (Švédska a Fínska) do NATO v rozdielnom období za zvyšuje. Napokon však nejde o to, či sa Švédsko stane členom Aliancie, ale kedy k tomu dôjde," vyhlásil švédsky premiér.
Na minulotýždňovom stretnutí v Bruseli Turecko uznalo, že obe severské krajiny podnikli konkrétne kroky v súvislosti s jeho výhradami. Všetky tri štáty sa zároveň dohodli, že budú o prístupovom procese do NATO ďalej rokovať.
Turecko v januári pozastavilo rozhovory so severskými krajinami súvisiace s dohodou dosiahnutou vlani pred summitom NATO v Madride. Reagovalo tak na protest pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme, počas ktorého krajne pravicový politik zapálil korán. Ankara opakovane tvrdí, že predovšetkým Švédsko nedokázalo implementovať svoju časť madridskej dohody.
Švédska vláda vo štvrtok predstavila návrh zákona zameraný na sprísnenie protiteroristickej legislatívy. Na základe nových ustanovení bude účasť v teroristickej organizácii či financovanie takejto účasti trestným činom, za ktorý bude hroziť niekoľkoročný trest odňatia slobody. Zmeny musí ešte schváliť švédsky parlament.
Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO už vlani, no ich žiadosť nateraz blokuje Turecko. To totiž tvrdí, že obe severské krajiny sú útočiskom pre skupiny, ktoré Ankara považuje za teroristické.
Ankara dáva jasne najavo, že voči členstvu Švédska v NATO má väčšie výhrady ako voči Fínsku. Podľa Kristerssona by to mohlo znamenať, že obe krajiny sa k NATO nepripoja naraz, ako pôvodne zamýšľali.
"Pravdepodobnosť vstupu (Švédska a Fínska) do NATO v rozdielnom období za zvyšuje. Napokon však nejde o to, či sa Švédsko stane členom Aliancie, ale kedy k tomu dôjde," vyhlásil švédsky premiér.
Na minulotýždňovom stretnutí v Bruseli Turecko uznalo, že obe severské krajiny podnikli konkrétne kroky v súvislosti s jeho výhradami. Všetky tri štáty sa zároveň dohodli, že budú o prístupovom procese do NATO ďalej rokovať.
Turecko v januári pozastavilo rozhovory so severskými krajinami súvisiace s dohodou dosiahnutou vlani pred summitom NATO v Madride. Reagovalo tak na protest pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme, počas ktorého krajne pravicový politik zapálil korán. Ankara opakovane tvrdí, že predovšetkým Švédsko nedokázalo implementovať svoju časť madridskej dohody.
Švédska vláda vo štvrtok predstavila návrh zákona zameraný na sprísnenie protiteroristickej legislatívy. Na základe nových ustanovení bude účasť v teroristickej organizácii či financovanie takejto účasti trestným činom, za ktorý bude hroziť niekoľkoročný trest odňatia slobody. Zmeny musí ešte schváliť švédsky parlament.