Vo svete rastú obavy, že nekončiaca sa dlhová kríza eurozóny zasiahne aj rozvíjajúce sa krajiny, ktorých rozpočty už negatívne ovplyvnila finančná kríza v rokoch 2008-2009.
Autor TASR
Los Cabos 20. júna (TASR) - Dlhové problémy Európy úplne ovládli summit lídrov skupiny G20 v Mexiku a chudobu a nedostatok potravín v najchudobnejších krajinách sveta vytlačili na okraj záujmu. Uviedli to v utorok (19.6.) počas druhého dňa summitu medzinárodné humanitárne organizácie.
Vo svete rastú obavy, že nekončiaca sa dlhová kríza eurozóny zasiahne aj rozvíjajúce sa krajiny, ktorých rozpočty už negatívne ovplyvnila finančná kríza v rokoch 2008-2009. "Lídri G20 sa prakticky zaoberali len spormi o tom, aký spôsob riešenia krízy eurozóny by bol najvhodnejší a o problémy rozvíjajúcich sa krajín, ktoré zápasia s obmedzením rozsahu finančnej pomoci, ako aj o klimatické zmeny a nestabilné ceny potravín stratili záujem," povedal Carlos Zarco, hovorca humanitárnej agentúry Oxfam. Ako dodal, summit sa mal podľa pôvodného programu prioritne zaoberať potravinovou bezpečnosťou, lídri G20 však nepripravili žiadny plán na pomoc viac než miliarde ľudí vo svete, ktorí čelia hladu.
Ignorovali aj problém biopalív, ktoré patria k hlavným príčinám nestability cien potravín, napriek výzvam viacerých medzinárodných organizácií, aby sa dotácie na ne zrušili. Nezaoberali sa ani otázkou malých farmárov a ich podporou, aj keď v krajinách G20 je 200 miliónov malých rodinných fariem.
Podľa Johna Ruthrauffa, riaditeľa InterAction, siete humanitárnych organizácií v USA, záverečná deklarácia G20 síce podporila niektoré dôležité požiadavky v oblasti podpory výživy a agrosektora, ako aj boja s korupciou v chudobných štátoch, no žiadnu z iniciatív nesprevádzali konkrétne akčné plány.
Vo svete rastú obavy, že nekončiaca sa dlhová kríza eurozóny zasiahne aj rozvíjajúce sa krajiny, ktorých rozpočty už negatívne ovplyvnila finančná kríza v rokoch 2008-2009. "Lídri G20 sa prakticky zaoberali len spormi o tom, aký spôsob riešenia krízy eurozóny by bol najvhodnejší a o problémy rozvíjajúcich sa krajín, ktoré zápasia s obmedzením rozsahu finančnej pomoci, ako aj o klimatické zmeny a nestabilné ceny potravín stratili záujem," povedal Carlos Zarco, hovorca humanitárnej agentúry Oxfam. Ako dodal, summit sa mal podľa pôvodného programu prioritne zaoberať potravinovou bezpečnosťou, lídri G20 však nepripravili žiadny plán na pomoc viac než miliarde ľudí vo svete, ktorí čelia hladu.
Ignorovali aj problém biopalív, ktoré patria k hlavným príčinám nestability cien potravín, napriek výzvam viacerých medzinárodných organizácií, aby sa dotácie na ne zrušili. Nezaoberali sa ani otázkou malých farmárov a ich podporou, aj keď v krajinách G20 je 200 miliónov malých rodinných fariem.
Podľa Johna Ruthrauffa, riaditeľa InterAction, siete humanitárnych organizácií v USA, záverečná deklarácia G20 síce podporila niektoré dôležité požiadavky v oblasti podpory výživy a agrosektora, ako aj boja s korupciou v chudobných štátoch, no žiadnu z iniciatív nesprevádzali konkrétne akčné plány.