Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či zostane núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.
Autor TASR
Ženeva 27. januára (TASR) — V ženevskom sídle Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa v piatok začalo zasadnutie krízového výboru WHO, ktorý diskutuje o tom, či koronavírusová pandémia stále predstavuje globálnu hrozbu, informuje agentúra AFP.
Zasadnutie výboru, ktorému predsedá francúzsky lekár Didier Houssin, sa má skončiť ešte v piatok. Výsledok jeho rokovania bude zverejnený v nasledujúcich dňoch.
Krízový výbor WHO vyhlásil 30. januára 2020 v súvislosti s ochorením nazvaným neskôr COVID-19 stav globálnej zdravotnej núdze. WHO takto označuje situácie či nákazy, ktoré sa môžu šíriť aj do iných krajín. Tento typ udalosti si vyžaduje koordinovanú medzinárodnú spoluprácu.
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vo svojom vystúpení naznačil, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená".
"Vstupujeme do štvrtého roka pandémie, ale určite sme v oveľa lepšej situácii ako pred rokom, keď vlna omikronu (covidového variantu) vrcholila a WHO bolo každý týždeň hlásených viac ako 70.000 úmrtí," povedal Tedros členom výboru na začiatku zasadnutia.
Ďalej uviedol, že týždenný počet úmrtí v októbri klesol pod 10.000, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.
Minulý týždeň bolo nahlásených takmer 40.000 úmrtí na covid, viac ako polovica z nich v Číne. Tedros dodal, že skutočný počet úmrtí na covid "je určite oveľa vyšší".
Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.
Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje — najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".
Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.
Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.
Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa koná po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy — stav globálnej zdravotnej núdze, keďže tzv. nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.
Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či zostane núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.
Na predchádzajúcom rokovaní v októbri roku 2022 členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO — stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).
Zasadnutie výboru, ktorému predsedá francúzsky lekár Didier Houssin, sa má skončiť ešte v piatok. Výsledok jeho rokovania bude zverejnený v nasledujúcich dňoch.
Krízový výbor WHO vyhlásil 30. januára 2020 v súvislosti s ochorením nazvaným neskôr COVID-19 stav globálnej zdravotnej núdze. WHO takto označuje situácie či nákazy, ktoré sa môžu šíriť aj do iných krajín. Tento typ udalosti si vyžaduje koordinovanú medzinárodnú spoluprácu.
Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vo svojom vystúpení naznačil, že kritická fáza pandémie sa neskončila, pričom poukázal na rastúci počet úmrtí a varoval, že globálna reakcia na krízu "zostáva ochromená".
"Vstupujeme do štvrtého roka pandémie, ale určite sme v oveľa lepšej situácii ako pred rokom, keď vlna omikronu (covidového variantu) vrcholila a WHO bolo každý týždeň hlásených viac ako 70.000 úmrtí," povedal Tedros členom výboru na začiatku zasadnutia.
Ďalej uviedol, že týždenný počet úmrtí v októbri klesol pod 10.000, ale od začiatku decembra opäť stúpa. K nárastu počtu úmrtí prispelo aj zrušenie protiepidemických opatrení v Číne.
Minulý týždeň bolo nahlásených takmer 40.000 úmrtí na covid, viac ako polovica z nich v Číne. Tedros dodal, že skutočný počet úmrtí na covid "je určite oveľa vyšší".
Generálny riaditeľ WHO pripomenul, že očkovacie látky, testy a liečba boli rozhodujúce pri záchrane životov, prevencii nadväzujúcich závažných ochorení a zmiernení tlaku na zdravotnícke systémy a zdravotníkov.
Poukázal však aj na to, že "celosvetová reakcia (na covid) zostáva ochromená, pretože v príliš mnohých krajinách sa tieto výkonné, život zachraňujúce nástroje stále nedostávajú k populácii, ktorá ich najviac potrebuje — najmä k starším ľuďom a zdravotníckym pracovníkom".
Kritizoval, že dôvera verejnosti v tieto nástroje je podkopávaná "nepretržitým prúdom" dezinformácií a v tejto situácii sa zdravotnícke systémy stále musia vyrovnávať s dodatočnou záťažou v podobe covidu.
Upozornil aj na to, že sa prudko znížila intenzita monitorovania vývoja vírusu a genetické sekvenovanie prudko poklesli, čo sťažuje sledovanie nespočetných variantov a včasné odhaľovanie nových.
Štrnáste zasadnutie krízového výboru WHO sa koná po takmer troch rokoch odo dňa, keď WHO po prvýkrát vyhlásila najvyšší stupeň zdravotnej krízy — stav globálnej zdravotnej núdze, keďže tzv. nový koronavírus sa vtedy začal šíriť aj mimo Číny.
Nezávislý krízový výbor sa stretáva každé tri mesiace, aby prediskutoval pandémiu, a podáva šéfovi WHO, ktorý potom rozhoduje, či zostane núdzový stav zostane zachovaný a v akom rozsahu.
Na predchádzajúcom rokovaní v októbri roku 2022 členovia výboru dospeli k záveru, že pandémia stále zodpovedá najvyššiemu stupňu výstrahy WHO — stavu ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC).
