„Doteraz prišlo o život 74 tureckých občanov a 337 bolo zranených,“ povedala exkluzívne pre Teraz.sk turecká veľvyslankyňa na Slovensku Gülhan Ulutekin.
Autor Kristína Grebáčová
Bratislava 8. novembra (Teraz.sk) – Sýrske Kobané sa stalo symbolom boja proti Islamskému štátu (IS), ktorý chce rozšíriť svoje dobyté územia v Iraku a Sýrii. Presne tam vyhlásil aj rovnomenný kalifát. Mesto nebránia len Kurdi, ale aj koalícia krajín pod vedením Spojených štátov. Konflikt nenecháva chladným ani Turecko, ktoré so Sýriou a Irakom zdieľa 1295 km dlhú hranicu a jeho nevinní obyvatelia sa stávajú obeťami bojov. Práve pre Turecko je však táto situácia pomerne komplikovaná.
Vojna na hraniciach
Turecko má vojnu na svojich hraniciach a zaplatilo za to už tvrdú daň – obete na životoch. „Doteraz prišlo o život 74 tureckých občanov a 337 bolo zranených. Zamestnanci tureckého generálneho konzulátu v irackom Mósule boli donedávna rukojemníkmi IS,“ povedala v rozhovore pre Teraz.sk turecká veľvyslankyňa na Slovensku Gülhan Ulutekin.
Okrem toho konflikt vyčerpal Turecko aj finančne, ktoré na sýrskych utečencov minulo približne 4 miliardy amerických dolárov.
„Situácia v Iraku a v Sýrii a prítomnosť IS v regióne predstavujú priamu a vážnu hrozbu tureckej národnej bezpečnosti s vážnymi ekonomickými a humanitárnymi dôsledkami,“ definovala situáciu Gülhan Ulutekin.
Do boja o mesto Kobané sa zapojila aj koalícia krajín pod vedením Spojených štátov. Turecko však aj napriek svojim stratám dlho vystupovalo proti myšlienke, aby Spojené štáty Kurdov vyzbrojili. Nie však preto, lebo by im konflikt bol ľahostajný. Možno v tom svoju úlohu zohral strach. Kľúčovou je pre Turecko otázka, či by tieto zbrane mohli skončiť v rukách teroristov.
Alebo vojna doma
Pustiť ozbrojených Kurdov na svoje územie by pre Turecko mohlo byť ako vypustiť svorku vlkov. Nemajú totiž práve najlepšiu skúsenosť so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je vnímaná ako teroristická skupina a 30 rokov viedla v Turecku povstanie. Dať im zbrane a pustiť ich k sebe by mohla byť samovražda.
Sýrii však pomôcť treba. V stredu, 29. októbra Turecko svoje hranice otvorilo a umožnilo prechod cez svoje územie príslušníkom irackých kurdských oddielov péšmarga do Kobané. Toto sa však netýka a ani sa za žiadnych okolností týkať nebude strany PKK. Ako vysvetlila Gülhan Ulutekin: „Rada by som upozornila na rozdiel medzi jednotkami péšmarga, ktoré sú súčasťou irackých ozbrojených síl, a PKK, ktorá je teroristickou organizáciou. Neexistuje možnosť, že by PKK dostalo povolenie vstúpiť na turecké územie, a to so žiadnym úmyslom, prechod do Sýrie nevynímajúc.“
Turecko v tom má jasno – pomôcť chce, ale nie za cenu toho, že ohrozí bezpečnosť a stabilitu vlastnej krajiny a obyvateľov. Hranice otvorili a cez ich územie do Kobané prešlo približne 150 príslušníkov péšmarga. No s vojenskou pomocou sa momentálne nepočíta. „Vojenské riešenie v zmysle vyslania tureckých pozemných síl alebo poskytovania základní nie je v tomto momente témou diskusie,“ vyjadrila sa k tomu turecká veľvyslankyňa.
Pre utečencov boli hranice otvorené už dlho
Turecko však už od začiatku konfliktu pomáha. Nie vojensky, ale ľudsky. „Turecko taktiež poskytuje veľkú humanitárnu pomoc, a to nie len vo vojnou zasiahnutých oblastiach, ale aj prijímaním utečencov. Pred tromi rokmi, na začiatku krízy v Sýrii, Turecko otvorilo svoje hranice Sýrčanom utekajúcim pred pokračujúcim násilím. Počet Sýrčanov, ktorí našli útočisko v Turecku, dosiahol 1,5 milióna, z toho 222.000 je ubytovaných v 22 utečeneckých táboroch, ktoré poskytujú aj vzdelávanie pre deti a zdravotnú starostlivosť,“ povedala pre portál Teraz.sk Gülhan Ulutekin.
Na týchto utečencov podľa slov veľvyslankyne minulo Turecko približne 4 miliardy amerických dolárov. Väčšina z týchto peňazí išla z vrecka Turecka, pretože príspevok iných štátov a medzinárodných organizácii sa doteraz vyšplhal len na hranicu 246 miliónov amerických dolárov.
Na humanitárnu pomoc treba myslieť stále, pretože bohužiaľ, najviac si to vždy odskáču nevinní ľudia. Gülhan Ulutekin nám povedala, že Turecko stále zdôrazňuje potrebu vybudovania bezpečnostnej zóny, ktorá by v prípade vojenskej intervencie bola dôležitá pre ubytovanie civilistov.
Krviprelievanie nekončí
Konflikty v tomto momente neutíchajú. O mesto Kobané sa bojuje už od polovice septembra, od kedy ho militanti z IS obliehajú a snažia sa ho získať, čím by strategicky posilnili územie, na ktorom vytvorili kalifát. Kurdi sa ale nevzdávajú a o sýrske mesto bojujú s pomocou koalície pod vedením Spojených štátov.
Vojna na hraniciach
Turecko má vojnu na svojich hraniciach a zaplatilo za to už tvrdú daň – obete na životoch. „Doteraz prišlo o život 74 tureckých občanov a 337 bolo zranených. Zamestnanci tureckého generálneho konzulátu v irackom Mósule boli donedávna rukojemníkmi IS,“ povedala v rozhovore pre Teraz.sk turecká veľvyslankyňa na Slovensku Gülhan Ulutekin.
Okrem toho konflikt vyčerpal Turecko aj finančne, ktoré na sýrskych utečencov minulo približne 4 miliardy amerických dolárov.
„Situácia v Iraku a v Sýrii a prítomnosť IS v regióne predstavujú priamu a vážnu hrozbu tureckej národnej bezpečnosti s vážnymi ekonomickými a humanitárnymi dôsledkami,“ definovala situáciu Gülhan Ulutekin.
Do boja o mesto Kobané sa zapojila aj koalícia krajín pod vedením Spojených štátov. Turecko však aj napriek svojim stratám dlho vystupovalo proti myšlienke, aby Spojené štáty Kurdov vyzbrojili. Nie však preto, lebo by im konflikt bol ľahostajný. Možno v tom svoju úlohu zohral strach. Kľúčovou je pre Turecko otázka, či by tieto zbrane mohli skončiť v rukách teroristov.
Alebo vojna doma
Pustiť ozbrojených Kurdov na svoje územie by pre Turecko mohlo byť ako vypustiť svorku vlkov. Nemajú totiž práve najlepšiu skúsenosť so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), ktorá je vnímaná ako teroristická skupina a 30 rokov viedla v Turecku povstanie. Dať im zbrane a pustiť ich k sebe by mohla byť samovražda.
Sýrii však pomôcť treba. V stredu, 29. októbra Turecko svoje hranice otvorilo a umožnilo prechod cez svoje územie príslušníkom irackých kurdských oddielov péšmarga do Kobané. Toto sa však netýka a ani sa za žiadnych okolností týkať nebude strany PKK. Ako vysvetlila Gülhan Ulutekin: „Rada by som upozornila na rozdiel medzi jednotkami péšmarga, ktoré sú súčasťou irackých ozbrojených síl, a PKK, ktorá je teroristickou organizáciou. Neexistuje možnosť, že by PKK dostalo povolenie vstúpiť na turecké územie, a to so žiadnym úmyslom, prechod do Sýrie nevynímajúc.“
Turecko v tom má jasno – pomôcť chce, ale nie za cenu toho, že ohrozí bezpečnosť a stabilitu vlastnej krajiny a obyvateľov. Hranice otvorili a cez ich územie do Kobané prešlo približne 150 príslušníkov péšmarga. No s vojenskou pomocou sa momentálne nepočíta. „Vojenské riešenie v zmysle vyslania tureckých pozemných síl alebo poskytovania základní nie je v tomto momente témou diskusie,“ vyjadrila sa k tomu turecká veľvyslankyňa.
Pre utečencov boli hranice otvorené už dlho
Turecko však už od začiatku konfliktu pomáha. Nie vojensky, ale ľudsky. „Turecko taktiež poskytuje veľkú humanitárnu pomoc, a to nie len vo vojnou zasiahnutých oblastiach, ale aj prijímaním utečencov. Pred tromi rokmi, na začiatku krízy v Sýrii, Turecko otvorilo svoje hranice Sýrčanom utekajúcim pred pokračujúcim násilím. Počet Sýrčanov, ktorí našli útočisko v Turecku, dosiahol 1,5 milióna, z toho 222.000 je ubytovaných v 22 utečeneckých táboroch, ktoré poskytujú aj vzdelávanie pre deti a zdravotnú starostlivosť,“ povedala pre portál Teraz.sk Gülhan Ulutekin.
Na týchto utečencov podľa slov veľvyslankyne minulo Turecko približne 4 miliardy amerických dolárov. Väčšina z týchto peňazí išla z vrecka Turecka, pretože príspevok iných štátov a medzinárodných organizácii sa doteraz vyšplhal len na hranicu 246 miliónov amerických dolárov.
Na humanitárnu pomoc treba myslieť stále, pretože bohužiaľ, najviac si to vždy odskáču nevinní ľudia. Gülhan Ulutekin nám povedala, že Turecko stále zdôrazňuje potrebu vybudovania bezpečnostnej zóny, ktorá by v prípade vojenskej intervencie bola dôležitá pre ubytovanie civilistov.
Krviprelievanie nekončí
Konflikty v tomto momente neutíchajú. O mesto Kobané sa bojuje už od polovice septembra, od kedy ho militanti z IS obliehajú a snažia sa ho získať, čím by strategicky posilnili územie, na ktorom vytvorili kalifát. Kurdi sa ale nevzdávajú a o sýrske mesto bojujú s pomocou koalície pod vedením Spojených štátov.