Bojovníci islamistického hnutia Taliban obsadili prezidentský palác po odchode afganského prezidenta Ašrafa Ghaního z krajiny, 15. augusta 2021 v Kábule. Foto: TASR/AP
Pozrite si výberovú chronológiu jednotlivých období a ich predstaviteľov v Afganistane od roku 1979.
Kábul 17. augusta (TASR) – Súčasne so sťahovaním spojeneckých vojsk z Afganistanu začalo tento rok v máji hnutie Taliban ofenzívu s cieľom získať vládu a moc nad celou krajinou. Talibovia dosiahli pomerne rýchlo značné územné zisky a v polovici augusta vstúpili do hlavného mesta Kábul.
Pozrite si výberovú chronológiu jednotlivých období a ich predstaviteľov v Afganistane od roku 1979.
Hafízulláh Amín (1. august 1929 – 27. december 1979) bol učiteľ a politik, stál na čele Afganskej demokratickej republiky od 14. septembra 1979 do 27. decembra 1979, keď ho sovietski vojaci počas invázie do krajiny popravili.
Sovietska invázia, Babrak Karmal, 1979–1986
V noci z 24. na 25. decembra sa začala vojenská invázia Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) do Afganistanu. Desaťročný konflikt si vyžiadal životy viac ako 14.000 sovietskych vojakov, na afganskej strane sa straty odhadujú na 1–2 milióny ľudí, pričom približne 1–1,5 milióna Afgancov utieklo z krajiny.
Sovietske vojská vstúpili do Afganistanu oficiálne na žiadosť Babraka Karmala (6. január 1921 – 5. december 1996), ktorý stál na čele exilovej prosovietskej vlády. Vrátil sa do vlasti so sovietskymi vojakmi a 28. decembra 1979, deň po poprave svojho predchodcu Amína, sa stal afganským prezidentom. Z funkcie odstúpil v roku 1986, oficiálne zo zdravotných príčin. Zomrel v nemocnici v Moskve na rakovinu pečene.
Prechodné obdobie, Muhammad Nadžíbulláh, 1986–1992
Muhammad Nadžíbulláh (6. augusta 1947 – 27. septembra 1996) vystriedal Babraka Karmala na prezidentskom poste počas sovietskej invázie v Afganistane a prebiehajúcej občianskej vojny. Za jeho éry zástupcovia ZSSR, USA, Afganistanu a Pakistanu podpísali v Ženeve dohodu o odchode sovietskych vojsk z Afganistanu (14. apríla 1988); s odsunom vojsk začal Sovietsky zväz 15. mája 1988 a posledné jednotky prešli cez most ponad rieku Amudarja 15. februára 1989.
Na archívnej snímke z 15. februára 1989 vojaci sovietskej armády prechádzajú cez most neďaleko uzbeckého mesta Termez na hranici medzi Afganistanom a vtedajšou sovietskou republikou Uzbekistanom.Foto: TASR/AP
Počas obnovených konfliktov dobyli Kábul 16. apríla 1992 mudžahedíni a Nadžíbulláh kapituloval. Ukrýval sa štyri roky v komplexe budov OSN, kde ho po svojom vpáde 27. septembra 1996 zadržali bojovníci Talibanu a spolu s jeho bratom ich ponižujúcim spôsobom verejne mučili a popravili.
Dočasná vláda Islamského štátu Afganistan, Burhánuddín Rabbání, 1992–1996
Na archívnej snímke bývalý afganský prezident Burhánuddín Rabbání.Foto: TASR/AP
Po odsune sovietskych vojsk v Afganistane zmietanom konfliktami vládli mudžahedíni. Burhánuddín Rabbání (20. septembra 1941 – 20. septembra 2011) sa dostal k moci na základe dohody, že najvyšší post bude obsadený na základe rotácie. Po dvoch rokoch však odmietol odstúpiť a bol pri moci až do nástupu Talibanu 27. septembra 1996, keď z krajiny utiekol. Medzinárodné spoločenstvo ho aj naďalej uznávalo ako prezidenta a práve on odovzdal 22. decembra 2001 prezidentský úrad Hámidovi Karzajovi. Zahynul pri útoku samovražedného atentátnika.
Taliban I., Muhammad Umar, 1996–2001
Predavač ukazuje kalendár s podobizňami afganských vodcov, vrátane zosnulého vodcu afganského Talibanu Muhammada Umara (uprostred) v Kandaháre 30. júla 2015.Foto: TASR/AP
Hnutie Taliban založili mladí afganskí utečenci v pakistanských islamských školách na fundamentalistickej báze, postupne sa zmenilo na organizované bojové zoskupenie. Taliban dobyl Kábul 27. septembra 1996. Neovládal však celé územie krajiny. Zaviedol totalitný režim s radikálnou podobou islamského práva šaría.
V Afganistane mala základne teroristická organizácia al-Káida na čele s Usámom bin Ládinom, ktorá sa prihlásila k útokom na budovy Svetového obchodného centra (WTC) a Pentagónu z 11. septembra 2001.
Vodcom hnutia bol mulla Muhammad Umar (1959, podľa niektorých zdrojov 1960 – 2013). Po začiatku operácie Spojených štátov a spojencov utiekol do exilu; zomrel pravdepodobne v Pakistane v roku 2013, správu o jeho úmrtí zverejnili o dva roky neskôr.
Dočasná, neskôr demokratická vláda, Hámid Karzaj, 2001–2011
Na archívnej snímke bývalý afganský prezident Hamid Karzaj.Foto: TASR/AP
V reakcii na teroristické útoky z 11. septembra 2001 sa 7. októbra 2001 začala v Afganistane vojenská operácia USA s názvom Trvalá sloboda. Americké nálety sa zamerali na zosadenie režimu hnutia Taliban a na zabitie alebo zajatie vodcu teroristickej siete al-Káida Usámu bin Ládina. Bezpečnostná rada OSN 20. decembra 2001 jednohlasne odsúhlasila vyslanie medzinárodných mierových síl do Afganistanu. Misia mala označenie ISAF (International Security Assistance Force – Medzinárodné sily pre podporu bezpečnosti v Afganistane).
Konferencia zástupcov afganských skupín v Nemecku vytvorila 5. decembra 2001 rámec pre dočasnú vládu vedenú Hámidom Karzajom (nar. 24. decembra 1957). Prísahu zložila 22. decembra 2001. Karzaj zvíťazil v prezidentských voľbách 9. októbra 2004 a 7. decembra 2004 sa stal prezidentom Afganistanu; vo funkcii bol desať rokov.
Demokratická vláda, Ašraf Ghaní, 2014–2021
Na archívnej snímke afganský prezident Ašraf Ghaní hovorí počas stretnutia s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome 25. júna 2021 vo Washingtone.Foto: TASR/AP
Ghaní sa stal prezidentom 29. septembra 2014. Počas jeho éry 1. januára 2015 prevzala afganská vláda od NATO plnú zodpovednosť za bezpečnosť v krajine. Spojenci tak po 13 rokoch ukončili misiu ISAF. Nahradila ju nová operácia Rozhodná podpora (Resolute Support) za účasti cca 13.000 zahraničných vojakov, prevažne Američanov. Ich úlohou bol výcvik a podpora 350.000 afganských vojakov a policajtov.
Spojené štáty podpísali 29. februára 2020 s hnutím Taliban dohodu o prímerí, ktorá zahŕňala stiahnutie amerických jednotiek z Afganistanu. Stiahnutie vojakov po 1. máji 2021 ohlásili USA aj NATO. Po útoku Talibanu, ktorý sa 15. augusta 2021 opäť zmocnil Kábulu, utiekol Ghaní z krajiny.
