Kubánsky prezident Fidel Castro počas prejavu pred tisícami občanmi vernými Komunistickej strane v provinčnom meste Cienfuegos, 26.7.1999 pri príležitosti výročia útoku na vojenské kasárne v Moncade, ktorý sa uskutočnil 26. júla 1953.Foto: TASR/AP
Správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii.
Havana 26. novembra (TASR) - Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok večer vo veku 90 rokov, informovala o tom dnes ráno kubánska agentúra Prensa Latina.
"Túto smutnú správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii," napísala Prensa Latina.
Prezident ďalej uviedol, že telo bývalého revolučného vodcu podľa jeho želania spopolnia. Podrobnosti o pohrebe má vláda oznámiť v najbližších hodinách.
Fidel Castro vládol na Kube 47 rokov.
Kubánsky vodca Fidel Castro, navštívil galacentrum pri príležitosti jeho 90. narodenín v sprievode kubánskeho prezidenta Raúla Castra, zľava a venezuelský prezident Nicolas Maduro, v Havane na Kube , 13. augusta 2016.Foto: TASR/AP
Kubánsky vodca, ktorý podľa vlastných tvrdení prežil 600 pokusov o atentát zo strany CIA a exulantov žijúcich v USA, sa stal tretím najdlhšie vládnucim lídrom po thajskom kráľovi Pchúmipchónovi Adundétovi (korunovácia 1946) a britskej kráľovnej Alžbete II. (korunovácia 1952). Na Kube vládol nepretržite od roku 1959.
Na archívnej snímke z 11. júla 2014 je 88-ročný kubánsky vodca Fidel Castro počas rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Havane.Foto: TASR/AP
Fidel Alejandro Castro Ruz sa narodil 13. augusta 1926 v mestečku Birán v provincii Holguín de Cuba. Bol jedným zo siedmich detí španielskeho emigranta Ángela Castra y Argiza a jeho kuchárky Liny Ruz Gonzálezovej. Jeho otec vlastnil farmu, venoval sa výnosnému pestovaniu cukrovej trstiny. Napriek početnému potomstvu rodina netrpela biedu, všetky deti mali možnosť vzdelávať sa podľa vlastného uváženia.
Po ukončení základnej školy odišiel mladý Fidel študovať na strednú školu Belén v Havane. Študentov tu vzdelávali jezuiti. V roku 1945 začal študovať na Právnickej fakulte v Havane, diplom získal v roku 1950.
Politika ho zaujala už v mladom veku - v apríli 1948 bol v Kolumbii aktívnym účastníkom demonštrácií namierených proti pripravovanému vzniku Organizácie amerických štátov. Pri stretoch s políciou a vojakmi zahynulo vtedy asi 3000 ľudí. Na snímke vľavo pápež František, vpravo bývalý kubánsky revolučný vodca a prezident Fidel Castro a druhá sprava jeho manželka Dalia Soto del Valle počas stretnutia v Havane 20. septembra 2015. František navštívil 89-ročného Castra na približne 40 minút u neho doma. Navzájom si podarovali knihy. Castro daroval pápežovi výtlačok knihy nazvanej Fidel a náboženstvo.Foto: TASR/AP
V rokoch 1950-1952 sa venoval advokátskej praxi, stal sa členom Ortodoxnej strany a za ňu kandidoval vo voľbách do parlamentu. Po štátnom prevrate proti vláde Carlosa Pría Socarrása v marci 1952, po ktorom sa dostal k moci generál Fulgencio Batista, výsledky parlamentných volieb na Kube anulovali. Fidel Castro obvinil na súde Batistu z porušenia ústavy, súd ale jeho podnet neprijal. Mladý Castro následne zorganizoval ozbrojený útok na kasáreň Moncada v meste Santiago de Cuba, to však 26.júla 1953 Batistovi vojaci potlačili. Zahynulo vtedy 80 povstalcov, organizátora Castra odsúdili na 15 rokov väzenia.
V máji 1955 dostal milosť a odišiel najskôr do Mexika, potom s bratom Raúlom do USA. Tu začal organizovať ozbrojený odpor proti Batistovi.
Na Kubu sa vrátil spoločne s 82 emigrantmi tajne na palube lode Granma 2.decembra 1956. Medzi povstalcami bol aj mladý lekár Ernesto Che Guevara, budúci veliteľ kubánskych partizánskych jednotiek. Na loď, ktorá pristála v provincii Orientale na juhovýchode Kuby, zaútočili Batistovi vojaci. Boje prežilo 12 povstalcov. Podarilo sa im dostať sa do lesov pohoria Sierra Maestra, odkiaľ viedli partizánsku vojnu. Povstalcov finančne i zbraňami podporovala vtedajšia vláda USA. Argentínska prezidentka Cristina Fernándezová (vľavo) a kubánsky líder Fidel Castro si prezerajú fotografie Fidela Castra.Foto: TASR/AP
Boj povstalcov si postupne získal podporu ostatného obyvateľstva, ich počet sa rozšíril na 800 mužov. Castrovo revolučné hnutie bolo v tej dobe populárne aj v USA, americká vláda prehodnotila svoj vzťah k Batistovi a začala vidieť alternatívu v mladom právnikovi. Batistov režim napokon padol 31. decembra 1958, generál utiekol do Dominikánskej republiky, neskôr do Španielska.
Do Havany sa povstalci dostali 8. januára 1959, Castro, ktorý o sebe tvrdil, že je umierneným demokratom, sa medzi Kubáncami tešil obrovskej popularite. Moci sa na Kube ujala dočasná vláda, zložená z protibatistovských síl, ktorá mala o 18 mesiacov pripraviť voľby. Tie sa napokon nekonali. Castro sám rozhodol, že Kuba sa vydá inou cestou a jediná strana, ktorá bude na ostrove vládnuť, bude Komunistická strana Kuby. Napriek Castrovým prísľubom, že priemyselné podniky na Kube zostanú v súkromných rukách, sa začalo pripravovať ich zoštátnenie.
Vo februári 1959 sa stal Fidel Castro predsedom kubánskej vlády a USA nový režim na Kube veľmi rýchlo uznali. Napätie medzi Havanou a Washingtonom začalo vznikať v momente, keď nový kubánsky premiér pristúpil k znárodňovaniu amerických priemyselných spoločností. Fidel Castro na archívnej snímke z roku 1998.Foto: TASR/AP
Definitívne doľava sa Fidel Castro obrátil v roku 196O. Vo februári podpísal s Moskvou dohodu o nákupe ropy, americké spoločnosti však dohodu odmietli a Washington čoskoro prerušil s Kubou diplomatické styky. Havana postupne zintenzívňovala kontakty s Moskvou hlavne v ekonomickej a vojenskej oblasti.
Cuba's former leader Fidel Castro has died aged 90, state TV announces https://t.co/URQON25fs3
Po nevydarenej akcii 1400 kubánskych emigrantov ktorí sa v apríli 1961 vylodili v Zátoke svíň s cieľom vyvolať ľudové povstanie proti Castrovi sa kubánsky vodca prehlásil za marxistu a Kubu za krajinu s komunistickým zriadením. Nelenil ani vtedajší Sovietsky zväz. Jeho najvyšší predstaviteľ Nikita Chruščov - v snahe zabrániť prípadným ďalším útokom USA na Kubu - v roku 1962 rozhodol, že na ostrove budú rozmiestnené rakety stredného doletu R-12. USA objavili odpaľovacie zariadenia 15. októbra 1962. Washington to považoval za priamu hrozbu americkej a svetovej bezpečnosti a zablokoval námorné cesty na ostrov. Chruščov napokon súhlasil s odstránením odpaľovacích zariadení z Kuby za prísľub, že USA nezaútočia na ostrov a stiahnu z Turecka rakety Jupiter. Ostrov v Karibskom mori sa tak ocitol v centre svetového diania. Fidel Castro (vľavo) a Hugo Chavez (vpravo)Foto: TASR/AP Photo
V 60. rokoch 20. storočia Kuba viac-menej diskrétne podporovala povstalecké hnutia v Južnej Amerike, v karibskej oblasti a v Afrike. V 70. a 80. rokoch Castro prešiel k slovným výpadom proti USA za ich ekonomické embargo a pokusy o zvrhnutie jeho režimu. Po páde železnej opony v roku 1989 sa najvyšší kubánsky predstaviteľ otvorene postavil proti vývoju dovtedy socialistických krajín, ktoré sa vydali na cestu trhovej ekonomiky a demokracie. V roku 1998 Castro pozval na návštevu pápeža Jána Pavla II., keďže medzi časťou bola populárna katolícka viera.
Rozpad ZSSR v roku 1991 mal tvrdý dopad na kubánske hospodárstvo. Hrubý domáci produkt Kuby závisel z 50 percent od obchodu so ZSSR. Zlá hospodárska situácia prinútila vládu v Havane k čiastočným reformám, spoločenský systém na ostrove sa ale zásadne nezmenil. Osemdesiatšesťročný vodca Kubánskej revolúcie vyvracia klebety o tom, že sa nachádza na smrteľnej posteli. V článku pre oficiálny denník Komunistickej strany Kuby (PCC) pripojil aj fotografie vrátane jednej, na ktorej je vidno, ako sediac číta piatkové vydanie straníckych novín Granma. Foto: cubadebate.cu
Po náročnej operácii tráviaceho traktu odovzdal 31. júla 2006 Fidel Castro dočasné právomoci svojmu mladšiemu bratovi, ministrovi obrany Raúlovi. Dňa 19. februára 2008 - po takmer polstoročí od prevzatia moci - sa Fidel Castro vzdal úplne najvyšších štátnych funkcií - predsedu Štátnej rady a veliteľa ozbrojených síl. Vzdal sa aj kandidatúry na funkciu kubánskeho prezidenta.
Dňa 19. apríla 2011 Fidel Castro oznámil, že odchádza aj z vedenia Komunistickej strany Kuby. Jeho nástupcom na straníckom poste sa po viac ako 40 rokoch stal Raúl Castro Ruz.
Hlavné udalosti v histórii Kuby za vlády Fidela Castra
- 13. augusta 1926 - Fidel Castro Ruz sa narodil v mestečku Birán v provincii Holguín, v rodine plantážnika pochádzajúcej zo španielskej Galície. Už v detstve sa vyznačoval mimoriadnou vnímavosťou, pevnou vôľou a veľkou ctižiadostivosťou.
- 1. januára 1959 - Diktátor Fulgencio Batista utiekol z Kuby a povstalci pod vedením Fidela Castra sa po dvojročnom boji ujali moci v krajine.
- 16. februára 1959 - F. Castro sa stal predsedom revolučnej vlády.
- 4.-13. februára 1960 - Kubu navštívil podpredseda sovietskej vlády Anastas Mikojan, podpísal prvé z mnohých obchodných dohôd na najbližších 30 rokov.
- jún 1960 - Kuba znárodnila USA vlastnené rafinérie, keď odmietli spracovávať sovietsku ropu. Do októbra 1960 vyvlastnila takmer všetky zvyšné americké firmy na ostrove. USA zakázali vývoz tovaru na Kubu s výnimkou potravín a liekov.
- 16. apríla 1961 - F. Castro vyhlásil Kubu za socialistický štát.
- 17. apríla 1961 - Takmer 1300 kubánskych exulantov podporovaných americkou CIA sa vylodilo v Zátoke svíň. Vpád, ktorý mal viesť k zosadeniu F. Castra, po dvoch dňoch stroskotal.
- 7. februára 1962 - USA zakázali akýkoľvek dovoz z Kuby.
- 22. októbra 1962 - Americký prezident John F. Kennedy oznámil, že na Kube sa nachádzajú jadrové strely ZSSR. Po americkej blokáde Kuby a týždni napätej diplomacie sovietsky líder Nikita S. Chruščov súhlasil s ich odstránením a Kennedy prisľúbil, že USA nepodniknú inváziu na Kubu.
- marec 1968 - Vláda Fidela Castra prevzala kontrolu nad takmer všetkými súkromnými firmami okrem malých fariem.
- júl 1972 - Kuba vstúpila do Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP).
- február 1976 - Kuba prijala novú ústavu, v ktorej bola zakotvená vedúca úloha komunistickej strany. Popri funkcii predsedu vlády a prvého tajomníka Komunistickej strany Kuby získal F. Castro aj úrad prezidenta.
- december 1976 - F. Castro sa stal predsedom Štátnej rady a vlády.
- apríl 1980 - V prístave Mariel vypukla utečenecká kríza po oznámení Kuby, že umožní komukoľvek odísť z krajiny. Do konca septembra opustilo ostrov asi 125.000 ľudí.
- december 1991 - Pád Sovietskeho zväzu ukončil rozsiahlu pomoc Kube a obchod s touto krajinou, ktorej hospodárstvo začalo upadať.
- august 1994 - Fidel Castro oznámil, že nebude Kubáncom brániť v odchode z ostrova, z ktorého sa po tomto vyhlásení do USA po mori vydalo približne 40.000.
- október 1997 - Na piatom zjazde Komunistickej strany Kuby potvrdil Castro mladšieho brata Raúla Castra ako svojho nástupcu.
- 21.-25. januára 1998 - Kubu navštívil pápež Ján Pavol II.
- 23. júna 2001 - F. Castro počas prejavu pod páliacim slnkom nakrátko odpadol.
- 16. decembra 2001 - Do kubánskej Havany dorazila prvá priama potravinová pomoc USA za ostatných takmer 40 rokov.
- 6. marca 2003 - Kubánsky parlament zvolil F. Castra za predsedu Štátnej rady na šieste päťročné funkčné obdobie.
- 18. marca 2003 - Kubánska vláda avizovala zákrok proti disidentom obviňovaným zo spolupráce s USA na ukončení socializmu na ostrove. Na tri až 28 rokov väzenia odsúdili 75 otvorených kritikov Fidela Castra.
- 20. októbra 2004 - F. Castro po prejave zakopol a spadol, utrpel pomliaždeninu kolena a zlomeninu ruky.
- 1. augusta 2006 - F. Castro po operácii v dôsledku vnútorného krvácania, ktoré pripísal prepracovanosti a vyčerpaniu, dočasne odovzdal funkcie bratovi Raúlovi Castrovi. Takého rozhodnutie urobil po prvý raz počas svojej vlády. Národu vtedy v liste oznámil, že trpel gastrointestinálnym krvácaním, ktoré pravdepodobne zapríčinil stres spôsobený jeho častejšími verejnými vystúpeniami v Argentíne a na Kube.
- 24. februára 2008 - Kubánsky parlament zvolil jeho brata Raúla Castra za nového predsedu Rady štátu. Bol jediným nominantom na funkciu prezidenta.
- 19. apríla 2011 - Kubánska vládnuca komunistická strana zvolila prezidenta Raúla Castra za svojho prvého tajomníka a prvého viceprezidenta Josého Machada Venturu za jeho zástupcu vo funkcii druhého tajomníka. Najvyšší politický orgán strany tak pri prechode karibskej krajiny na nový ekonomický model povedú stranícki veteráni.
Vymenovanie Raúla Castra do funkcie prvého tajomníka ústredného výboru strany, na post, v ktorej vystriedal svojho staršieho brata Fidela Castra, sa očakávalo. Avšak vymenovanie straníckeho veterána Machada Venturu za jeho zástupcu zrejme sklame mnohých Kubáncov, ktorí dúfali, že sa do čela strany dostane nová krv.
Zjazd strany v hlavnom meste Havane neočakávane navštívil Fidel Castro. Účastníci ho privítali búrlivým potleskom. Mnohí z delegátov plakali, keď mu mladý pomocník pomáhal na jeho miesto. Vodca kubánskej revolúcie stál očividne neisto a opieral sa o ruku svojho asistenta.
Na vlastnú žiadosť nedostal Fidel Castro prvýkrát od založenia Komunistickej strany Kuby pred vyše 40 rokmi v jej vedení žiadnu funkciu.
Dôležité medzníky vo vývoji Castrovho zdravotného stavu
- 1985 - Castro sa zo zdravotných dôvodov vzdal fajčenia cigár.
- 20. apríla 1994 - Havana dementovala správy zahraničných médií, podľa ktorých Castro utrpel závažnú zdravotnú príhodu podobnú srdcovému infarktu či krvácaniu do mozgu.
- 1. septembra 1997 - Castro sa objavil na verejnosti a rozptýlil fámy o tom, že utrpel miernu mŕtvicu.
- júl 1998 - Kubánka Elizabeth Trujillová, ktorá sa vydávala za Castrovu lekárku, na Kostarike uviedla, že kubánsky líder trpí smrteľnou mozgovou poruchou, hypertenzívnou encefalopatiou. Rozhnevaný Castro tvrdenia poprel. Neskôr sa ukázalo, že si ich Trujillová vymyslela.
- 23. júna 2001 - Počas dvojhodinového prejavu Castro na pár sekúnd omdlel a klesol na rečnícky pult. Prebral sa v sanitke a o sedem minút sa vrátil, aby vyhlásil: "Cítim sa výborne." Svoju náhlu slabosť pripísal horúčave a vyčerpanosti.
- 29. júna 2001 - Castro objavil na čele 40.000 protiamerických demonštrantov a označil svoj zdravotný stav za "lepší, ako kedykoľvek predtým".
- 14. mája 2004 - Na čele pochodu proti americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi sa Castro opieral o jedného z pochodujúcich a zdalo sa, že chodí len s ťažkosťami.
- 20. októbra 2004 - Castro sa po prejave na schodoch pred mauzóleom legendárneho revolucionára Che Guevaru v meste Santa Clara potkol a zlomil si ľavú nohu v kolene a pravú ruku. Niektoré detaily boli zverejnené: utrpel fraktúru jabĺčka v ľavom kolene na osem častí a ľahšiu zlomeninu pravého ramena. Počas trojhodinovej operácie, keď mu koleno spevnili pomocou titánových vlákien, odmietol celkovú anestéziu. Kubáncom odkázal, že správu krajiny má plne pod kontrolou.
- 26. júla 2006 - Kubánskeho vodcu hospitalizovali s vnútorným krvácaním do tráviaceho traktu.
- 31. júla 2006 - Castro dočasne poveril vedením krajiny svojho brata a dezignovaného nástupcu Raúla po tom, ako sa podrobil vážnemu operačnému zákroku.
- 2. decembra 2006 - Castro sa nezúčastnil na odložených štátnych oslavách svojich 80. narodením, čo vyvolalo špekulácie o tom, že zomiera. Americká tajná služba CIA uviedla, že kubánsky líder trpí smrteľnou rakovinou.
- 26. decembra 2006 - Španielsky lekár Jose Luís García Sabrido po prehliadke Castra uviedol, že pacient netrpí rakovinou a zotavuje sa z črevného ochorenia.
- 15. januára 2007 - Podľa španielskych novín El País Castro trpel tzv. divertikulitídou, čiže zápalom vydutín v oblasti hrubého čreva.
- 30. januára 2007 - Castro sa objavil na šesťminútovom videozázname. Stále pôsobil krehko, avšak očividne pribral na váhe.
- 17. decembra 2007 - Kubánsky líder naznačil možnosť svojho odchodu z politiky keď uviedol, že sa nechce za každú cenu držať pri moci, ani prekážať v ceste mladším lídrom.
- 24. januára 2008 -"Keď som v noci z 26. na 27. júla 2006 vážne ochorel, myslel som si, že prišiel môj koniec," napísal Castro.
- 19. februára 2008 - Castro poďakoval spoluobčanom za zvolenie do parlamentu a oznámil, že nebude ašpirovať na kľúčový post predsedu Štátnej rady a vrchného veliteľa ozbrojených síl. Zdôraznil, že tieto funkcie už v žiadnom prípade neprijme.
