Bratislava/Havana 14. februára (TASR) – Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa zvažuje kroky voči Kube, ktoré by zosilnili účinky súčasného hospodárskeho embarga. Opatrenia by predstavovali vážne porušenie medzinárodného práva a poškodili by tiež záujmy tretích krajín. S odvolaním sa na vyhlásenie kubánskeho ministerstva zahraničných vecí to vo štvrtok uviedla kubánska veľvyslankyňa na Slovensku Yamila Pitová-Montesová.

Ako spresnila veľvyslankyňa, americké ministerstvo zahraničných vecí v polovici januára rozhodlo o pozastavení účinnosti článku 3 takzvaného Helms-Burtonovho zákona o Kube na iba 45 dní namiesto obvyklých šiestich mesiacov. Dôvodom tohto kroku má byť "dôkladné prehodnotenie zákona vo svetle národných záujmov USA a snáh urýchliť prechod k demokracii na Kube". USA zároveň vyčítajú Kube "brutálne potláčanie" ľudských práv a "neospravedlniteľnú podporu stále autoritárskejším a skorumpovanejším režimom vo Venezuele a Nikaragui".

Zákon, ktorý vypracoval predseda zahraničného výboru amerického Senátu Jesse Helms a člen Snemovne reprezentantov Dan Burton, podpísal prezident Bill Clinton v roku 1996. Jeho tretí článok umožňuje občanom USA, vrátane Kubáncov s americkým občianstvom, žalovať osoby či spoločnosti na Kube, ktoré majú obchodné aktivity s majetkom znárodneným vládou Fidela Castra v 60. rokoch minulého storočia. Právna norma umožňuje sankcie aj voči zahraničným firmám. Všetky americké vlády však od prijatia zákona opakovane pozastavovali účinnosť kontroverzného článku, ktorý za jeho extrateritorialitu kritizovali viacerí obchodní partneri USA s investíciami na Kube, napríklad Európska únia či Kanada.

Ak by sporný článok vstúpil do platnosti, podľa kubánskej veľvyslankyne by umožnil žaloby na amerických súdoch voči Kubáncom aj za používanie bytov, škôl či nemocníc. Zároveň by podľa nej vytvoril priestor pre nároky Američanov na kubánske nerastné bohatstvo, priemysel či ornú pôdu.

Kubánska veľvyslankyňa okrem toho tlmočila vyjadrenie ministerstva zahraničných vecí svojej krajiny o údajných plánoch USA na vojenskú operáciu vo Venezuele "pod pláštikom humanitárneho zásahu". O vyhlásení kubánskeho ministerstva informovali predtým aj svetové médiá.

Viacero amerických vojenských transportných lietadiel údajne počas uplynulého týždňa pristálo v Portoriku, Dominikánskej republike a na ďalších karibských ostrovoch so strategickou polohou. Kým Portoriko je nezačleneným územím Spojených štátov, vlády ďalších dotknutých karibských krajín podľa Kuby "s určitosťou" neboli o týchto krokoch informované. Lietadlá podľa Havany vzlietli zo základní amerických jednotiek osobitného určenia a námornej pechoty.

V politickej kríze vo Venezuele stojí Kuba na strane socialistu Nicolása Madura, podobne ako vlády Bolívie či Nikaraguy. Mnohé iné latinskoamerické krajiny - a tiež Spojené štáty - zase podporujú opozičného politika Juana Guaidóa, ktorý sa vyhlásil v januári za dočasnú hlavu štátu s odôvodnením, že opätovné zvolenie Madura vo vlaňajších prezidentských voľbách bolo protiprávne.

V nedávnom vyjadrení Guaidó nevylúčil možnosť, že oprávni Spojené štáty na intervenciu v tejto juhoamerickej krajine, a to v záujme odstavenia Madura od moci a zmiernenia humanitárnej krízy.

Zásielky potravín a zdravotníckeho materiálu, o ktoré požiadal Spojené štáty, uviazli v skladiskách v Kolumbii, keďže ich vstupu na územie Venezuely bráni tamojšia armáda.