Američania kubánskeho pôvodu môžu od štvrtka na amerických súdoch požadovať odškodnenie od kubánskej vlády alebo od súkromných zahraničných spoločností podnikajúcich na Kube za ich ukradnuté majetky.
Autor TASR
Bratislava/Havana 2. mája (TASR) - Kubánska vláda rázne odmietla rozhodnutie Spojených štátov uplatniť článok zákona, ktorým sa otvára cesta k súdnym sporom vedeným na amerických súdoch proti zahraničným firmám pôsobiacim na Kube. Pre TASR to vo štvrtok uviedla kubánska veľvyslankyňa na Slovensku Yamila Pitová-Montesová.
Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa ešte v apríli oznámila, že od 2. mája umožní súdne procesy proti zahraničným firmám pôsobiacim na Kube, ktoré majú obchodné aktivity s majetkom znárodneným vládou Fidela Castra v 60. rokoch minulého storočia. Ide o uplatnenie tretieho článku tzv. Helmsovho-Burtonovho zákona z roku 1996, ktorého účinnosť odkladali predošlé americké vlády každých šesť mesiacov.
V praxi to znamená, že Američania kubánskeho pôvodu môžu od štvrtka na amerických súdoch požadovať odškodnenie od kubánskej vlády alebo od súkromných zahraničných spoločností podnikajúcich na Kube za ich "ukradnuté" majetky. Môže sa to týkať spoločností, ktoré pôsobia v hoteloch, tabakových firmách, liehovaroch a iných zariadeniach znárodnených po tom, ako sa na Kube dostal k moci Fidel Castro.
Celý Helmsov-Burtonov zákon sa týka sankcií, respektíve obchodného embarga Spojených štátov voči Kube a Pitová-Montesová v súvislosti s ním uviedla, že ho odmieta okrem Kuby aj "medzinárodné spoločenstvo".
Dodala, že Kuba zároveň odmieta a odsudzuje aj rozhodnutie Washingtonu opätovne zaviesť režim obmedzovania zásielok, ktoré Kubánci s pobytom v Spojených štátoch posielajú svojim blízkym žijúcim na Kube. Veľvyslankyňa taktiež kritizovala rozhodnutie Washingtonu obmedziť možnosti cestovania na Kubu pre svojich občanov a ďalšie sprísnenie finančných sankcií.
Už v polovici apríla EÚ spolu s Kanadou vyjadrili poľutovanie nad plánmi Spojených štátov na uplatnenie tretieho článku Helmsovho-Burtonovho zákona a vyjadrili spoločné obavy, že majetkové spory budú prekážkou pre ich občanov, ktorí podnikajú na Kube. EÚ a Kanada sa zaviazali, že budú chrániť svoje firmy pred súdnymi procesmi v Spojených štátoch.
Európska komisia vo štvrtok opätovne upozornila, že EÚ je pripravená chrániť svoje firmy po tzv. aktivácii článku zmieneného zákona a prijme v tejto súvislosti "primerané opatrenia", a to aj na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Pitová-Montesová reagovala pre TASR aj na obvinenia, ktoré Kube adresovali Spojené štáty v súvislosti s vyhrotenou situáciou vo Venezuele. Zopakovala tvrdenia kubánskej vlády, že Havana nemá vo Venezuele nijakých vojakov, z čoho ju Spojené štáty už dlhšie obviňujú, pričom americký prezident dokonca v utorok pohrozil Kube "úplným a kompletným embargom" a "sankciami najvyššej úrovne" v prípade, že svoje jednotky nestiahne.
Pitová-Montesová uviedla, že kubánske jednotky nemôžu odísť z Venezuely, "keďže tam nie sú". Dodala, že vo Venezuele je približne 20.000 kubánskych pracovníkov, ktorí tam prispievajú k poskytovaniu základných sociálnych služieb, a to najmä v oblasti zdravotníctva. Túto ich činnosť podľa nej uznáva aj medzinárodné spoločenstvo.
Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa ešte v apríli oznámila, že od 2. mája umožní súdne procesy proti zahraničným firmám pôsobiacim na Kube, ktoré majú obchodné aktivity s majetkom znárodneným vládou Fidela Castra v 60. rokoch minulého storočia. Ide o uplatnenie tretieho článku tzv. Helmsovho-Burtonovho zákona z roku 1996, ktorého účinnosť odkladali predošlé americké vlády každých šesť mesiacov.
V praxi to znamená, že Američania kubánskeho pôvodu môžu od štvrtka na amerických súdoch požadovať odškodnenie od kubánskej vlády alebo od súkromných zahraničných spoločností podnikajúcich na Kube za ich "ukradnuté" majetky. Môže sa to týkať spoločností, ktoré pôsobia v hoteloch, tabakových firmách, liehovaroch a iných zariadeniach znárodnených po tom, ako sa na Kube dostal k moci Fidel Castro.
Celý Helmsov-Burtonov zákon sa týka sankcií, respektíve obchodného embarga Spojených štátov voči Kube a Pitová-Montesová v súvislosti s ním uviedla, že ho odmieta okrem Kuby aj "medzinárodné spoločenstvo".
Dodala, že Kuba zároveň odmieta a odsudzuje aj rozhodnutie Washingtonu opätovne zaviesť režim obmedzovania zásielok, ktoré Kubánci s pobytom v Spojených štátoch posielajú svojim blízkym žijúcim na Kube. Veľvyslankyňa taktiež kritizovala rozhodnutie Washingtonu obmedziť možnosti cestovania na Kubu pre svojich občanov a ďalšie sprísnenie finančných sankcií.
Už v polovici apríla EÚ spolu s Kanadou vyjadrili poľutovanie nad plánmi Spojených štátov na uplatnenie tretieho článku Helmsovho-Burtonovho zákona a vyjadrili spoločné obavy, že majetkové spory budú prekážkou pre ich občanov, ktorí podnikajú na Kube. EÚ a Kanada sa zaviazali, že budú chrániť svoje firmy pred súdnymi procesmi v Spojených štátoch.
Európska komisia vo štvrtok opätovne upozornila, že EÚ je pripravená chrániť svoje firmy po tzv. aktivácii článku zmieneného zákona a prijme v tejto súvislosti "primerané opatrenia", a to aj na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO).
Pitová-Montesová reagovala pre TASR aj na obvinenia, ktoré Kube adresovali Spojené štáty v súvislosti s vyhrotenou situáciou vo Venezuele. Zopakovala tvrdenia kubánskej vlády, že Havana nemá vo Venezuele nijakých vojakov, z čoho ju Spojené štáty už dlhšie obviňujú, pričom americký prezident dokonca v utorok pohrozil Kube "úplným a kompletným embargom" a "sankciami najvyššej úrovne" v prípade, že svoje jednotky nestiahne.
Pitová-Montesová uviedla, že kubánske jednotky nemôžu odísť z Venezuely, "keďže tam nie sú". Dodala, že vo Venezuele je približne 20.000 kubánskych pracovníkov, ktorí tam prispievajú k poskytovaniu základných sociálnych služieb, a to najmä v oblasti zdravotníctva. Túto ich činnosť podľa nej uznáva aj medzinárodné spoločenstvo.