Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bruno Rodríguez je historicky prvým kubánskym ministrom zahraničných vecí, ktorý oficiálne navštívil Slovensko v ére jeho samostatnosti.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 20. júna (TASR) – Kubu nezaujíma, čo si myslia Spojené štáty o jej vzťahoch s Európskou úniou vrátane Slovenska. V exkluzívnom rozhovore pre TASR to dnes povedal kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parilla. Reagoval tak na sprísnenie politiky voči Kube zo strany USA, ktoré oznámil prezident Donald Trump minulý týždeň na Floride.
Bruno Rodríguez je historicky prvým kubánskym ministrom zahraničných vecí, ktorý oficiálne navštívil Slovensko v ére jeho samostatnosti.
"Z pohľadu Kuby vzťahy so Slovenskom alebo s EÚ neprechádzajú cez Washington. Nezaujíma nás, čo si myslí Washington o našich vzťahoch s EÚ alebo so Slovenskom," povedal Bruno Rodríguez a zdôraznil, že styky medzi Kubou a Slovenskom a Európou majú svoju historickú hĺbku a sú taktiež v záujme zúčastnených krajín.
"Vôľou Kuby je udržiavať dobré vzťahy so všetkými krajinami v Európe, vrátane nadväzovania obchodných vzťahov. Čo to znamená pre Slovensko a Európu? Na to si musíte odpovedať sami, ja sa neodvážim povedať svoj názor. Avšak pre Kubu – ak by sa ekonomické vzťahy medzi USA a Kubou zhoršili, prípadne americké embargo sa sprísnilo, naše väzby s Európou vrátane Slovenska by sa stali ešte väčšou prioritou. Na druhej strane ak by prezident Trump pokračoval v politike v prospech národných záujmov USA – a teda by sa ekonomické vzťahy s Kubou zlepšili – aj v tom prípade by mali pre Kubu vzťahy so Slovenskom a Európou ako takou veľký význam, ak nie ešte väčší. O vzťahy s Európou sa totiž zaujímame aj pre ne samotné," uviedol kubánsky minister.
Na otázku, či možno očakávať trvácnosť sprísnenej politiky Spojených štátov voči Kube, odpovedal Bruno Rodríguez, že americkí prezidenti sa menia. "Od víťazstva kubánskej revolúcie bolo v USA už 11 prezidentov a Kuba je stále na svojom mieste. Mne sa zdá, že existuje možnosť (zmiernenia), a to napriek slovám prezidenta Donalda Trumpa z piatka minulého týždňa," poznamenal minister a dodal, že Trumpov slovník mu pripomínal 60. roky minulého storočia.
"Ten prejav som sledoval v televízii a mal som dojem, že bol z nejakej inej éry. Hovorím to na základe rétoriky a podľa ľudí, ktorí boli okolo Trumpa," komentoval Bruno Rodríguez a poukázal na vysoký vek účastníkov prejavu.
"Prezident Trump bol obklopený aj niektorými z bojovníkov, ktorí sa zúčastnili invázie v Zátoke svíň, a tiež štyrmi teroristami, ktorých stíhajú aj na území Spojených štátov za terorizmus voči Kube. Vždy, keď Trump hovoril niečo proti Kube, tá skupina ľudí vykrikovala: 'USA, USA, USA!' Ako keby boli niekde v Madison Square Garden. A neboli to Kubánci," vyhlásil Bruno Rodríguez.
Podľa neho sa Trumpov prejav odohrával v melodramatickej atmosfére. "Jedného huslistu predstavili ako syna jednej z obetí castrizmu, človeka, ktorého popravili v prvých mesiacoch revolúcie na Kube v roku 1959. Vysvitlo však, že otec tohto huslistu – pričom, samozrejme, sám huslista za to nemôže, ak za niečo môže, tak nanajvýš za nejakú notu, ktorá mu ušla – bol nájomným vrahom diktatúry Fulgencia Batistu. Bol náčelníkom polície v Santiagu de Cuba v chudobnej oblasti na východe krajiny a vlastnými rukami zavraždil troch mladých Kubáncov. Bol aj v skupine ľudí, ktorá zavraždila ikonu kubánskej revolúcie Franka Paísa a tiež jeho brata," uviedol šéf kubánskej diplomacie.
"Opatrenia, ktoré oznámil prezident Trump, nie sú ničím inovatívnym. Je to to isté, čo urobilo už desať predchádzajúcich amerických prezidentov a čo nefungovalo. Einstein svojho času hovorieval, že skúšať stále to isté a očakávať iný výsledok je znamením bláznovstva," podčiarkol kubánsky minister zahraničných vecí.
Trump minulý týždeň zároveň oznámil, že séria dohôd z ostatných dvoch rokov ostane v platnosti. "Týka sa to oblastí spoločného záujmu, bilaterálneho dialógu, normálneho fungovania veľvyslanectiev či nových migračných vzťahov," povedal Bruno Rodríguez.
Celkovo však Trumpovu politiku voči Kube označil za "opatrenia z minulosti". Potvrdil pripravenosť viesť dialóg s USA, rokovať o nových zmluvách a zlepšiť bilaterálne vzťahy. "Napríklad prezident Barack Obama ponechal v platnosti embargo a Trump by mohol mať zásluhu na tom, že by ho úplne zrušil," podotkol Bruno Rodríguez a dodal, že tento krok podporuje 72 percent občanov USA, vyše 65 percent kubánskych emigrantov v USA a viac ako 60 percent voličov Republikánskej strany.
Slovensko-kubánske vzťahy majú v ostatných rokoch vynikajúcu dynamiku, ktorú ešte zvýraznila "historická návšteva" premiéra Roberta Fica na Kube v roku 2015. V rozhovore pre TASR to dnes povedal kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parilla.
"Je pred nami ešte veľká perspektíva a potenciál. Existujú pre to veľmi vhodné podmienky. Vychádzame z tradičných priateľských vzťahov, sme krajiny s porovnateľnou veľkosťou a s ekonomikami, ktoré by sa mohli vzájomne dopĺňať," uviedol šéf kubánskej diplomacie.
"Zdieľame priority v oblasti energetiky, farmaceutického priemyslu, biotechnológií, cestovného ruchu, priemyslu, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva či baliarenského priemyslu," vymenoval.
Slovensko ako predsednícka krajina EÚ podľa neho zohralo dôležitú rolu pri uzavretí Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Kubou a EÚ vlani v decembri. Vyzdvihol taktiež úlohu Francúzska, ktoré na čele Rady EÚ v roku 2008 dalo prvotný impulz tomuto procesu. Slovensko však už predtým patrilo medzi naratívnejšie členské krajiny EÚ v presadzovaní zlepšenia vzťahov s Kubou, pripomenul.
"Vzťahy medzi Kubou a EÚ boli veľmi dobré už predtým, avšak táto dohoda ešte viac pomohla ich normalizácii. Devätnásť členských štátov EÚ však už dlhé roky považovalo spoločnú pozíciu EÚ voči Kube za zastaranú," zdôraznil Bruno Rodríguez.
"Tieto štáty medzitým uzatvorili s Kubou bilaterálne dohody, ktoré hovorili úplný opak toho, čo uvádzala spoločná pozícia z roku 1996. Napríklad Belgicko sa nikdy neopieralo o spoločnú pozíciu," prízvukoval minister.
Pripomenul, že na spoločnej pozícii sa krajiny v roku 1996 dohodli za 72 hodín, pričom rokovania prebiehali iba na úrovni ministrov financií členských štátov EÚ v Madride počas vlády vtedajšieho španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara.
"Prečo sa tak ponáhľali a prečo sa k tomuto vyjadrovali práve ministri financií? To by bola dobrá otázka pre vtedajšieho premiéra Aznara," uviedol kubánsky minister a dodal, že od roku 2000 sa začali objavovať vnútorné rozpory v rámci EÚ o politike voči Kube. Spoločná pozícia sa tak podľa neho nikdy nemohla riadne implementovať.
Bruno Rodríguez je historicky prvým kubánskym ministrom zahraničných vecí, ktorý oficiálne navštívil Slovensko v ére jeho samostatnosti.
"Z pohľadu Kuby vzťahy so Slovenskom alebo s EÚ neprechádzajú cez Washington. Nezaujíma nás, čo si myslí Washington o našich vzťahoch s EÚ alebo so Slovenskom," povedal Bruno Rodríguez a zdôraznil, že styky medzi Kubou a Slovenskom a Európou majú svoju historickú hĺbku a sú taktiež v záujme zúčastnených krajín.
"Vôľou Kuby je udržiavať dobré vzťahy so všetkými krajinami v Európe, vrátane nadväzovania obchodných vzťahov. Čo to znamená pre Slovensko a Európu? Na to si musíte odpovedať sami, ja sa neodvážim povedať svoj názor. Avšak pre Kubu – ak by sa ekonomické vzťahy medzi USA a Kubou zhoršili, prípadne americké embargo sa sprísnilo, naše väzby s Európou vrátane Slovenska by sa stali ešte väčšou prioritou. Na druhej strane ak by prezident Trump pokračoval v politike v prospech národných záujmov USA – a teda by sa ekonomické vzťahy s Kubou zlepšili – aj v tom prípade by mali pre Kubu vzťahy so Slovenskom a Európou ako takou veľký význam, ak nie ešte väčší. O vzťahy s Európou sa totiž zaujímame aj pre ne samotné," uviedol kubánsky minister.
Na otázku, či možno očakávať trvácnosť sprísnenej politiky Spojených štátov voči Kube, odpovedal Bruno Rodríguez, že americkí prezidenti sa menia. "Od víťazstva kubánskej revolúcie bolo v USA už 11 prezidentov a Kuba je stále na svojom mieste. Mne sa zdá, že existuje možnosť (zmiernenia), a to napriek slovám prezidenta Donalda Trumpa z piatka minulého týždňa," poznamenal minister a dodal, že Trumpov slovník mu pripomínal 60. roky minulého storočia.
"Ten prejav som sledoval v televízii a mal som dojem, že bol z nejakej inej éry. Hovorím to na základe rétoriky a podľa ľudí, ktorí boli okolo Trumpa," komentoval Bruno Rodríguez a poukázal na vysoký vek účastníkov prejavu.
"Prezident Trump bol obklopený aj niektorými z bojovníkov, ktorí sa zúčastnili invázie v Zátoke svíň, a tiež štyrmi teroristami, ktorých stíhajú aj na území Spojených štátov za terorizmus voči Kube. Vždy, keď Trump hovoril niečo proti Kube, tá skupina ľudí vykrikovala: 'USA, USA, USA!' Ako keby boli niekde v Madison Square Garden. A neboli to Kubánci," vyhlásil Bruno Rodríguez.
Podľa neho sa Trumpov prejav odohrával v melodramatickej atmosfére. "Jedného huslistu predstavili ako syna jednej z obetí castrizmu, človeka, ktorého popravili v prvých mesiacoch revolúcie na Kube v roku 1959. Vysvitlo však, že otec tohto huslistu – pričom, samozrejme, sám huslista za to nemôže, ak za niečo môže, tak nanajvýš za nejakú notu, ktorá mu ušla – bol nájomným vrahom diktatúry Fulgencia Batistu. Bol náčelníkom polície v Santiagu de Cuba v chudobnej oblasti na východe krajiny a vlastnými rukami zavraždil troch mladých Kubáncov. Bol aj v skupine ľudí, ktorá zavraždila ikonu kubánskej revolúcie Franka Paísa a tiež jeho brata," uviedol šéf kubánskej diplomacie.
"Opatrenia, ktoré oznámil prezident Trump, nie sú ničím inovatívnym. Je to to isté, čo urobilo už desať predchádzajúcich amerických prezidentov a čo nefungovalo. Einstein svojho času hovorieval, že skúšať stále to isté a očakávať iný výsledok je znamením bláznovstva," podčiarkol kubánsky minister zahraničných vecí.
Trump minulý týždeň zároveň oznámil, že séria dohôd z ostatných dvoch rokov ostane v platnosti. "Týka sa to oblastí spoločného záujmu, bilaterálneho dialógu, normálneho fungovania veľvyslanectiev či nových migračných vzťahov," povedal Bruno Rodríguez.
Celkovo však Trumpovu politiku voči Kube označil za "opatrenia z minulosti". Potvrdil pripravenosť viesť dialóg s USA, rokovať o nových zmluvách a zlepšiť bilaterálne vzťahy. "Napríklad prezident Barack Obama ponechal v platnosti embargo a Trump by mohol mať zásluhu na tom, že by ho úplne zrušil," podotkol Bruno Rodríguez a dodal, že tento krok podporuje 72 percent občanov USA, vyše 65 percent kubánskych emigrantov v USA a viac ako 60 percent voličov Republikánskej strany.
Ekonomiky Kuby a Slovenska sa môžu dopĺňať
Slovensko-kubánske vzťahy majú v ostatných rokoch vynikajúcu dynamiku, ktorú ešte zvýraznila "historická návšteva" premiéra Roberta Fica na Kube v roku 2015. V rozhovore pre TASR to dnes povedal kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodríguez Parilla.
"Je pred nami ešte veľká perspektíva a potenciál. Existujú pre to veľmi vhodné podmienky. Vychádzame z tradičných priateľských vzťahov, sme krajiny s porovnateľnou veľkosťou a s ekonomikami, ktoré by sa mohli vzájomne dopĺňať," uviedol šéf kubánskej diplomacie.
"Zdieľame priority v oblasti energetiky, farmaceutického priemyslu, biotechnológií, cestovného ruchu, priemyslu, poľnohospodárstva, vodného hospodárstva či baliarenského priemyslu," vymenoval.
Slovensko ako predsednícka krajina EÚ podľa neho zohralo dôležitú rolu pri uzavretí Dohody o politickom dialógu a spolupráci medzi Kubou a EÚ vlani v decembri. Vyzdvihol taktiež úlohu Francúzska, ktoré na čele Rady EÚ v roku 2008 dalo prvotný impulz tomuto procesu. Slovensko však už predtým patrilo medzi naratívnejšie členské krajiny EÚ v presadzovaní zlepšenia vzťahov s Kubou, pripomenul.
"Vzťahy medzi Kubou a EÚ boli veľmi dobré už predtým, avšak táto dohoda ešte viac pomohla ich normalizácii. Devätnásť členských štátov EÚ však už dlhé roky považovalo spoločnú pozíciu EÚ voči Kube za zastaranú," zdôraznil Bruno Rodríguez.
"Tieto štáty medzitým uzatvorili s Kubou bilaterálne dohody, ktoré hovorili úplný opak toho, čo uvádzala spoločná pozícia z roku 1996. Napríklad Belgicko sa nikdy neopieralo o spoločnú pozíciu," prízvukoval minister.
Pripomenul, že na spoločnej pozícii sa krajiny v roku 1996 dohodli za 72 hodín, pričom rokovania prebiehali iba na úrovni ministrov financií členských štátov EÚ v Madride počas vlády vtedajšieho španielskeho premiéra Josého Maríu Aznara.
"Prečo sa tak ponáhľali a prečo sa k tomuto vyjadrovali práve ministri financií? To by bola dobrá otázka pre vtedajšieho premiéra Aznara," uviedol kubánsky minister a dodal, že od roku 2000 sa začali objavovať vnútorné rozpory v rámci EÚ o politike voči Kube. Spoločná pozícia sa tak podľa neho nikdy nemohla riadne implementovať.
