Štrasburg 14. januára (TASR) - Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová vystúpila dnes popoludní pred poslancami Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu v rámci rozsiahlej rozpravy o smerovaní zahraničnej a obrannej politiky EÚ. Slovenský poslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS) pre TASR naznačil, že táto oblasť politiky by mala mať spoločnejšie kontúry pre všetky členské štáty únie.

Kukan, ktorý je v EP členom výboru pre zahraničnú politiku, upozornil, že europoslanci dnes nebudú hlasovať o žiadnej téme, na záver rozpravy sa však očakáva prijatie rezolúcie o Ukrajine. Ide o jednu z kľúčových tém v oblasti zahraničnej politiky, kde Európanov čaká rozhodnutie, čo robiť zo sankciami voči Rusku, prijatými práve pre dianie na Ukrajine.

"Táto rezolúcia potvrdí, že sankcie nie sú žiadnym obľúbeným prostriedkom EÚ, že sa používajú iba vtedy, keď všetky ostatné prostriedky na dosiahnutie cieľov zlyhajú," pripomenul Kukan. Spresnil, že ak Rusko začne plniť dohody z Minska a zvolí pozitívnejší prístup voči Ukrajine, tak určite sa bude hovoriť aj o tom, či treba so sankciami pokračovať alebo či ich zachovať v súčasnej podobe.

Dodal, že toto bude aj pozícia europarlamentu, ktorý budúci vývoj sankcií predpokladá v závislosti od prístupu ruskej strany.

Kukan v tejto súvislosti upozornil, že v EÚ sa sformovali dve skupiny štátov. Jedna skupina chce zrušiť sankcie, tá druhá ich platnosť podmieňuje správaním Moskvy.

"Sankcie nie sú samé pre seba. Ak splnia účel, tak nie je prečo v nich pokračovať," konštatoval europoslanec.



Podľa jeho slov EÚ musí zvoliť nový prístup k celkovej zahraničnej a bezpečnostnej politike, pretože stále viac sa ukazuje, že ak chce byť únia dôležitým hráčom vo svete, jej členské krajiny musia túto politiku zjednocovať. Platí to najmä pre veľké a vplyvné krajiny EÚ, ktoré budú musieť upustiť od svojich národných záujmov.

"Ak by sa dohodla spoločná línia celej únie, bude to pre všetkých výhodné, lebo takýmto spôsobom získame vplyv pri rokovaniach s ostatnými svetovými partnermi," opísal situáciu Kukan.

To isté podľa jeho slov platí aj v rámci susedskej politiky EÚ, ktorá musí byť vnímavá a predvídavá z hľadiska bezpečnostných výziev.

"Nie, aby sme hasili, keď už horí, ale aby sme dokázali prijať opatrenia, ktoré budú predchádzať požiarom a incidentom, ako boli tie v Paríži," opísal možné smerovanie zahraničnej politiky únie. A dodal, že z tohto hľadiska nie je žiadna krajina v bezpečí, keďže nikto nevie, kedy a na akom nečakanom mieste teroristi znovu udrú. Tento stav by mala vyvážiť úzka spolupráca členských štátov, ktorá by mala negatívny vplyv na možnosti presadenia sa teroristov.