Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Od vyhlásenia kontroverzných výsledkov prezidentských volieb sa v Bielorusku konajú protestné zhromaždenia, pri ktorých dochádza k masovému zatýkaniu ich účastníkov
Autor TASR
Bratislava 24. septembra (TASR) - Pokiaľ sa vo vnútri Bieloruska nevytvorí dostatočná politická sila, ktorá sa postaví bieloruskému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi, nemôže tam dôjsť k zásadnej a trvalej zmene. Protestujúcim Bielorusom - aj v dôsledku represií namierených proti lídrom opozície - totiž chýba jednotné vedenie, uviedol v relácii Pavla Demeša CD Klub v spravodajskej televízii Tablet TV bývalý šéf slovenskej diplomacie Eduard Kukan.
"Protestujú tam desaťtisíce ľudí a určite by bolo účinnejšie, ak by celá táto snaha mala spoločný cieľ či metódu. To tam ale nie je. V minulosti sa v Bielorusku pred prezidentskými voľbami nepodarilo vytvoriť jednotnú opozíciu. Lukašenkovi sa totiž preventívne darí rozdeľovať či likvidovať opozíciu alebo jej lídri jednoducho zmiznú," skonštatoval Kukan.
Bývalý trojnásobný minister zahraničných vecí SR tvrdí, že medzinárodné spoločenstvo vrátane Slovenska by preto malo aj naďalej vyvíjať tlak na Lukašenka, spolupracovať so skutočnými odporcami jeho režimu a ukázať Bielorusom, čo by získali vybudovaním demokratickej spoločnosti. "V tomto by sme bieloruskej spoločnosti mali pomáhať, pretože oni sú tí, ktorí túto zmenu musia sami presadiť," dodal.
Alexandra Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruskej republiky napriek jeho stredajšej inaugurácii neuznáva viacero krajín EÚ. Medzi prvými toto svoje rozhodnutie oznámili pobaltské štáty Lotyšsko, Litva, Estónsko, ku ktorým sa pridali Nemecko, Česko a Slovensko. Za legitímneho prezidenta Lukašenka neuznávajú ani Spojené štáty.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Podľa výsledkov zverejnených Ústrednou volebnou komisiou Lukašenka volilo 80,1 percenta voličov, zatiaľ čo jeho hlavnú oponentku Cichanovskú podporilo 10,12 percenta hlasujúcich.
Od vyhlásenia kontroverzných výsledkov prezidentských volieb sa v Bielorusku konajú protestné zhromaždenia, pri ktorých dochádza k masovému zatýkaniu ich účastníkov i k prípadom použitia neprimeranej sily zo strany polície. Potýčky si vyžiadali už desiatky zranených a niekoľko obetí na životoch.
"Protestujú tam desaťtisíce ľudí a určite by bolo účinnejšie, ak by celá táto snaha mala spoločný cieľ či metódu. To tam ale nie je. V minulosti sa v Bielorusku pred prezidentskými voľbami nepodarilo vytvoriť jednotnú opozíciu. Lukašenkovi sa totiž preventívne darí rozdeľovať či likvidovať opozíciu alebo jej lídri jednoducho zmiznú," skonštatoval Kukan.
Bývalý trojnásobný minister zahraničných vecí SR tvrdí, že medzinárodné spoločenstvo vrátane Slovenska by preto malo aj naďalej vyvíjať tlak na Lukašenka, spolupracovať so skutočnými odporcami jeho režimu a ukázať Bielorusom, čo by získali vybudovaním demokratickej spoločnosti. "V tomto by sme bieloruskej spoločnosti mali pomáhať, pretože oni sú tí, ktorí túto zmenu musia sami presadiť," dodal.
Alexandra Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruskej republiky napriek jeho stredajšej inaugurácii neuznáva viacero krajín EÚ. Medzi prvými toto svoje rozhodnutie oznámili pobaltské štáty Lotyšsko, Litva, Estónsko, ku ktorým sa pridali Nemecko, Česko a Slovensko. Za legitímneho prezidenta Lukašenka neuznávajú ani Spojené štáty.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Podľa výsledkov zverejnených Ústrednou volebnou komisiou Lukašenka volilo 80,1 percenta voličov, zatiaľ čo jeho hlavnú oponentku Cichanovskú podporilo 10,12 percenta hlasujúcich.
Od vyhlásenia kontroverzných výsledkov prezidentských volieb sa v Bielorusku konajú protestné zhromaždenia, pri ktorých dochádza k masovému zatýkaniu ich účastníkov i k prípadom použitia neprimeranej sily zo strany polície. Potýčky si vyžiadali už desiatky zranených a niekoľko obetí na životoch.
