Brusel 18. októbra (TASR) - Všetky štáty sveta by mali podpísať dohovory o nepoužívaní zbraní hromadného ničenia, ktoré by mali byť pod prísnou medzinárodnou kontrolou a postupne likvidované. Uviedol to slovenský europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ).

Člen Výboru pre zahraničné záležitosti v Európskom parlamente a bývalý šéf slovenskej diplomacie v rozhovore pre TASR uviedol, že zbrane hromadného ničenia sú stálou témou v medzinárodných vzťahoch. Dnes je zo živá téma najmä s ohľadom na vývoj v Sýrii a politiku Severnej Kórey.

"Podľa mňa je použitie týchto zbraní vo vojnových konfliktoch čoraz menej pravdepodobné, pretože ľudia nezabudli na Hirošimu a na Nagasaki. Dnes, v súvislosti s rozvojom vedy a moderného priemyslu, účinky takýchto zbraní by boli mnohonásobné," upozornil Kukan.

Podľa jeho slov sa dá použitiu alebo zneužitiu zbraní hromadného ničenia zabrániť iba tak, že budú pod prísnou medzinárodnou kontrolou a najideálnejšie by bolo, keby všetky štáty na svete podpísali príslušné dohovory o ich nešírení.

"To je večná snaha bez výsledku. Štáty, ktoré vlastnia tieto zbrane sa ich nechcú vzdať a nechcú ani medzinárodnú kontrolu. Lebo aj keď vedia, že by ich ťažko mohli použiť, slúžia im ako zastrašujúci argument," zhodnotil situáciu Kukan.

Slovenský europoslanec pripomenul, že tento typ arzenálu môžeme rozdeliť do štyroch kategórií, na zbrane biologické, rádiologické, chemické a nukleárne. Upozornil však, že v súčasnosti už aj niektoré druhy konvenčných zbraní majú veľmi ničivé účinky a tiež kybernetické útoky alebo sabotáže môžu napáchať škody porovnateľné so zbraňami hromadného ničenia.

"Ich nebezpečenstvo sa znásobuje tým, že môže zlyhať ľudský faktor alebo počas rôznych konfliktov sa môžu dostať do rúk nezodpovedných síl, teroristických skupín, ktoré ich nemusia použiť, ale už to, že al-Káida by ich mala, by bolo hrozbou pre svet," upozornil Kukan. A dodal, že práve preto je veľmi dôležité dostať takéto zbrane pod kontrolu a v najlepšom prípade ich zničiť.

Európska únia je hlavným finančným darcom Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorej inšpektori v súčasnosti monitorujú a ničia sýrske chemické zbrane. Kukan v tejto súvislosti pripomenul, že EÚ a Európsky parlament v roku 2003 schválili rezolúciu o zbraniach hromadného ničenia v rámci prijatej bezpečnostnej stratégie. EÚ v jej rámci vyzvala nielen svoje členské štáty, ale aj celý svet, aby sa pridali na stranu tých, ktorí odmietajú tento typ zbraní.

"Medzinárodné organizácie majú vybudované štruktúry a organizmy, ktoré by mali na tieto zbrane dohliadať a ideálne by bolo, keby to bolo univerzálne, že všetky štáty sú členmi dohovoru a potom tvrdo vyžadovať dodržiavanie pravidiel," konštatoval Kukan.

Poukázal na krajiny ako Irán, ktorý tvrdí, že rozvíja civilný a mierový program, ale niekedy má problém pustiť inšpektorov z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) na kontrolu, čo vzbudzuje podozrenia o inom účele tohto programu. Kukan ocenil, že Irán sa v týchto dňoch na rokovaniach v Ženeve prejavil oveľa ústretovejšie ako doteraz.



Podľa jeho slov sú štáty, ako Severná Kórea či Mjanmarsko, ktoré odmietajú pripojiť sa k medzinárodným dohovorom, Sýria tak urobila nedávno v súvislosti s chemickými zbraňami a pod tlakom medzinárodnej verejnosti, ale v tomto kontexte veci nie sú jasné ani čo sa týka jadrových zbraní. Kukan pripomenul, že v "jadrovom klube," je šesť krajín sveta, ktoré priznávajú vlastníctvo atómových zbraní, kým napríklad Izrael zachováva nejednoznačnosť a zahmlieva možnú existenciu jadrového arzenálu.

"Takéto štáty tieto zbrane používajú na zastrašovanie, na tiché hrozby. Nemyslím si, že je reálne, že by ich použili, ale ich prítomnosť zvyšuje napätie," podotkol s tým, že takáto taktika najviac poznačila vzťahy medzi Indiou a Pakistanom.