Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako tvrdí kurdský minister, Irak by mal podľa ústavy mať ústavný súd, druhú komoru parlamentu, zákon o spravodlivom prerozdeľovaní štátnych príjmov či legislatívu o uhľovodíkových palivách.
Autor TASR
Bratislava 19. mája (TASR) - Kurdistan je legitímnou ústavnou jednotkou v Iraku a funguje efektívnejšie než zvyšok krajiny a preto je dôležité, aby medzinárodné spoločenstvo venovalo pozornosť jeho právam a potrebám v rámci irackej federácie. V rozhovore pre TASR na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii GLOBSEC 2018 Bratislava Forum to v sobotu povedal minister kurdskej oblastnej vlády pre zahraničné vzťahy Mustafá Falá Bakir.
Ako pripomenul, Kurdi na severe Iraku sa vymanili spod kontroly Saddáma Husajna po vojne v Perzskom zálive (1990-91) a dostali možnosť voliť si parlament a zostaviť vládu. "Mohli sme si riadiť svoje veci sami, aj keď to nebolo na základe formálneho uznania zo strany medzinárodného spoločenstva," vysvetlil.
V roku 2003 sa podľa neho črtali nové príležitosti, keď západná koalícia pod vedením USA zvrhla Husajnovu vládu. "Dostali sme prísľub, že vznikne federálna, pluralistická a demokratická vláda, ktorá sa bude snažiť o mierové spolužitie v rámci krajiny i vo vzťahoch so susedmi. Prírodné bohatstvo krajiny malo slúžiť na rozvoj blahobytu jej občanov," opisoval Bakir situáciu spred 15 rokov.
Prvé tri brigády, ktoré vytvorili irackú armádu po páde Husajnovho režimu, pozostávali z kurdských oddielov pešmergov. Avšak šiitská vláda, ktorá sa následne ujala moci, začala podľa Bakira presadzovať sektársku politiku a oslabila prítomnosť Kurdov v armáde a bezpečnostných zložkách. "Z hľadiska bezpečnostného aj ekonomického sme nadobudli dojem, že v krajine nemáme budúcnosť," povedal Bakir.
Situácia sa podľa kurdského ministra v ďalších rokoch zhoršovala. To viedlo k usporiadaniu referenda o nezávislosti irackého Kurdistanu vlani v septembri, v ktorom sa takmer 93 percent voličov žijúcich v oblasti vyslovilo za samostatnosť. Vláda v Bagdade však referendum odmietla uznať. Bakir dnes tvrdí, že referendom chceli Kurdi dosiahnuť, aby Bagdad a zvyšok sveta počul ich volanie po spravodlivom zaobchádzaní v rámci federácie a túžbu po nádeji na lepšiu a bezpečnejšiu budúcnosť. Namiesto toho však vládne jednotky "s pomocou šiitskych milícií podporovaných Iránom zaútočili 16. októbra na Kurdistan", skonštatoval Bakir.
Ako tvrdí kurdský minister, Irak by mal podľa ústavy mať ústavný súd, druhú komoru parlamentu, zákon o spravodlivom prerozdeľovaní štátnych príjmov či legislatívu o uhľovodíkových palivách. "Nič z toho nemá. Toto všetko má v konečnom dôsledku nepriaznivý vplyv na náš každodenný život," upozornil.
Kurdská samospráva má podľa dohody dostať 17 percent zo štátneho rozpočtu krajiny. Na tento rok však Bagdad tento podiel znížil oficiálne na 12 percent, no po presnejších prepočtoch je to iba 6 percent, tvrdí Bakir. Iracký Kurdistan má necelých 6 miliónov obyvateľov, kým celý Irak okolo 37 miliónov.
Bakir poukázal na spoluprácu NATO a EÚ s Bagdadom na reforme bezpečnostného sektora, no pripomenul, že úžitok z toho chcú mať aj Kurdi. Pešmergovia by podľa neho mali byť uznaní za súčasť irackého ozbrojeného systému a dostať zbrane, peniaze a výcvik.
"Boli sme na frontovej línii a bojovali za Kurdistan, Irak aj medzinárodné spoločenstvo," vyhlásil a dodal, že Kurdi tiež prijali množstvo utečencov a vnútorne presídlených osôb.
"Od našich partnerov v medzinárodnom spoločenstve sme očakávali oveľa viac. Práve pešmergovia dali všetkým nádej, že Islamský štát je možné poraziť. Zničili mýtus IS," zdôraznil minister kurdskej oblastnej vlády.
Zahraničie poskytlo Kurdom v boji proti IS leteckú podporu, výcvik, zbrane a muníciu. Avšak ako podotkol, pešmergovia nedostali ťažké zbrane, práve pre napäté vzťahy s Bagdadom.
"Medzinárodné spoločenstvo by mohlo spraviť veľa pre celý Irak vrátane Kurdistanu, a to tak, že mu pomôže budovať inštitúcie, právny štát a transparentnosť v politike, bojovať proti korupcii a prijať zákony, ktorú budú chrániť všetkých a slúžiť každému. Každodenný život nie je len o boji proti IS a starostlivosti o utečencov – treba sa postarať aj o bežných občanov," podčiarkol Bakir.
Výsledky nedávnych irackých parlamentných volieb, v ktorých zvíťazila aliancia vedená šiitským duchovným Muktadom as-Sadrom, avšak bez potrebnej väčšiny, označil Bakir za šancu na vytvorenie inkluzívnej vlády.
"S pomocou medzinárodného spoločenstva sa to môže podariť. Potrebujeme vládu, ktorá bude stavať na partnerstve a delení moci a bude si ctiť ústavu," dodal minister kurdskej oblastnej vlády pre zahraničné vzťahy.
Ako pripomenul, Kurdi na severe Iraku sa vymanili spod kontroly Saddáma Husajna po vojne v Perzskom zálive (1990-91) a dostali možnosť voliť si parlament a zostaviť vládu. "Mohli sme si riadiť svoje veci sami, aj keď to nebolo na základe formálneho uznania zo strany medzinárodného spoločenstva," vysvetlil.
V roku 2003 sa podľa neho črtali nové príležitosti, keď západná koalícia pod vedením USA zvrhla Husajnovu vládu. "Dostali sme prísľub, že vznikne federálna, pluralistická a demokratická vláda, ktorá sa bude snažiť o mierové spolužitie v rámci krajiny i vo vzťahoch so susedmi. Prírodné bohatstvo krajiny malo slúžiť na rozvoj blahobytu jej občanov," opisoval Bakir situáciu spred 15 rokov.
Prvé tri brigády, ktoré vytvorili irackú armádu po páde Husajnovho režimu, pozostávali z kurdských oddielov pešmergov. Avšak šiitská vláda, ktorá sa následne ujala moci, začala podľa Bakira presadzovať sektársku politiku a oslabila prítomnosť Kurdov v armáde a bezpečnostných zložkách. "Z hľadiska bezpečnostného aj ekonomického sme nadobudli dojem, že v krajine nemáme budúcnosť," povedal Bakir.
Situácia sa podľa kurdského ministra v ďalších rokoch zhoršovala. To viedlo k usporiadaniu referenda o nezávislosti irackého Kurdistanu vlani v septembri, v ktorom sa takmer 93 percent voličov žijúcich v oblasti vyslovilo za samostatnosť. Vláda v Bagdade však referendum odmietla uznať. Bakir dnes tvrdí, že referendom chceli Kurdi dosiahnuť, aby Bagdad a zvyšok sveta počul ich volanie po spravodlivom zaobchádzaní v rámci federácie a túžbu po nádeji na lepšiu a bezpečnejšiu budúcnosť. Namiesto toho však vládne jednotky "s pomocou šiitskych milícií podporovaných Iránom zaútočili 16. októbra na Kurdistan", skonštatoval Bakir.
Ako tvrdí kurdský minister, Irak by mal podľa ústavy mať ústavný súd, druhú komoru parlamentu, zákon o spravodlivom prerozdeľovaní štátnych príjmov či legislatívu o uhľovodíkových palivách. "Nič z toho nemá. Toto všetko má v konečnom dôsledku nepriaznivý vplyv na náš každodenný život," upozornil.
Kurdská samospráva má podľa dohody dostať 17 percent zo štátneho rozpočtu krajiny. Na tento rok však Bagdad tento podiel znížil oficiálne na 12 percent, no po presnejších prepočtoch je to iba 6 percent, tvrdí Bakir. Iracký Kurdistan má necelých 6 miliónov obyvateľov, kým celý Irak okolo 37 miliónov.
Bakir poukázal na spoluprácu NATO a EÚ s Bagdadom na reforme bezpečnostného sektora, no pripomenul, že úžitok z toho chcú mať aj Kurdi. Pešmergovia by podľa neho mali byť uznaní za súčasť irackého ozbrojeného systému a dostať zbrane, peniaze a výcvik.
"Boli sme na frontovej línii a bojovali za Kurdistan, Irak aj medzinárodné spoločenstvo," vyhlásil a dodal, že Kurdi tiež prijali množstvo utečencov a vnútorne presídlených osôb.
"Od našich partnerov v medzinárodnom spoločenstve sme očakávali oveľa viac. Práve pešmergovia dali všetkým nádej, že Islamský štát je možné poraziť. Zničili mýtus IS," zdôraznil minister kurdskej oblastnej vlády.
Zahraničie poskytlo Kurdom v boji proti IS leteckú podporu, výcvik, zbrane a muníciu. Avšak ako podotkol, pešmergovia nedostali ťažké zbrane, práve pre napäté vzťahy s Bagdadom.
"Medzinárodné spoločenstvo by mohlo spraviť veľa pre celý Irak vrátane Kurdistanu, a to tak, že mu pomôže budovať inštitúcie, právny štát a transparentnosť v politike, bojovať proti korupcii a prijať zákony, ktorú budú chrániť všetkých a slúžiť každému. Každodenný život nie je len o boji proti IS a starostlivosti o utečencov – treba sa postarať aj o bežných občanov," podčiarkol Bakir.
Výsledky nedávnych irackých parlamentných volieb, v ktorých zvíťazila aliancia vedená šiitským duchovným Muktadom as-Sadrom, avšak bez potrebnej väčšiny, označil Bakir za šancu na vytvorenie inkluzívnej vlády.
"S pomocou medzinárodného spoločenstva sa to môže podariť. Potrebujeme vládu, ktorá bude stavať na partnerstve a delení moci a bude si ctiť ústavu," dodal minister kurdskej oblastnej vlády pre zahraničné vzťahy.
