Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rakúsky kancelár v tejto súvislosti povedal, že neprijíma vyjadrenie ruskej strany, že pohyby vojakov na hraniciach s Ukrajinou sú súčasťou bežného vojenského cvičenia.
Autor TASR
Viedeň 17. apríla (TASR) - Rakúsky kancelár Sebastian Kurz ponúkol svoju krajinu za dejisko potenciálneho summitu amerického prezidenta Joea Bidena s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Informovala o tom v sobotu agentúra DPA.
"Už sme v kontakte s ruskou i americkou stranu, pre prípad, že by skutočne malo dôjsť k takémuto stretnutiu," povedal Kurz v rozhovore pre podcast nemeckého novinára Gabora Steingarta s názvom Morning Briefing.
Biden v utorok telefonoval s Putinom a navrhol mu, aby sa v blízkej budúcnosti spoločne stretli na území nejakej tretej krajiny, a to najlepšie európskej a v lete.
Kurz uviedol, že jeho úlohu na prípadnom stretnutí netreba preceňovať, keďže by nebol mediátorom. "Tradične sme vždy mali dobrý kontakt s východom. Sme neutrálni, a teda možno aj vítaní partneri pre Rusko," dodal.
Ochotu usporiadať prípadný summit Bidena s Putinom už pred Rakúskom deklarovalo aj Fínsko či Česko. Podľa informácií DPA prejavilo najnovšie ochotu zhostiť sa úlohy organizátora aj Švajčiarsko. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí sa však k tejto správe oficiálne nevyjadrilo a uviedlo len, že je v takýchto prípadoch vždy pripravené pomôcť.
Agentúra DPA pripomína, že vo fínskom hlavnom meste Helsinki sa v roku 2018 uskutočnil summit predošlého amerického prezidenta Donalda Trumpa s Putinom. Praha zase bola v roku 2010 dejiskom vtedajšieho amerického a ruského prezidenta - Baracka Obamu a Dmitrija Medvedeva.
Nateraz je však nejasné či Putin pozvanie na stretnutie vôbec prijme, uvádza DPA. Krátko po tomto Bidenovom návrhu totiž uvalil Washington vo štvrtok na Moskvu nové ekonomické sankcie. Ide o odvetu za to, čo Washington považuje za zasahovanie Kremľa do volieb v USA, rozsiahly kybernetický útok a ďalšie nepriateľské aktivity. USA tiež nariadili vyhostenie desiatich ruských diplomatov.
Moskva na tieto kroky reagovala odvetnými opatreniami a oznámila, že nariadi desiatim diplomatom Spojených štátov, aby opustili Rusko. Rusko zároveň zakázalo vstup do krajiny šiestim predstaviteľom Bidenovej administratívy a dvom bývalým štátnym zástupcom.
Kurz sa tiež vyjadril k aktuálne napätej situácii medzi Ruskom a Ukrajinou a hromadením ruských vojsk na ich spoločnej hranici. Rakúsky kancelár v tejto súvislosti povedal, že neprijíma vyjadrenie ruskej strany, že pohyby vojakov na hraniciach s Ukrajinou sú súčasťou bežného vojenského cvičenia. Dodal, že "humanitárna situácia je (tam) mimoriadne zlá" a akákoľvek väčšia konfrontácia na kontaktnej línii by ju len zhoršila.
"Už sme v kontakte s ruskou i americkou stranu, pre prípad, že by skutočne malo dôjsť k takémuto stretnutiu," povedal Kurz v rozhovore pre podcast nemeckého novinára Gabora Steingarta s názvom Morning Briefing.
Biden v utorok telefonoval s Putinom a navrhol mu, aby sa v blízkej budúcnosti spoločne stretli na území nejakej tretej krajiny, a to najlepšie európskej a v lete.
Kurz uviedol, že jeho úlohu na prípadnom stretnutí netreba preceňovať, keďže by nebol mediátorom. "Tradične sme vždy mali dobrý kontakt s východom. Sme neutrálni, a teda možno aj vítaní partneri pre Rusko," dodal.
Ochotu usporiadať prípadný summit Bidena s Putinom už pred Rakúskom deklarovalo aj Fínsko či Česko. Podľa informácií DPA prejavilo najnovšie ochotu zhostiť sa úlohy organizátora aj Švajčiarsko. Tamojšie ministerstvo zahraničných vecí sa však k tejto správe oficiálne nevyjadrilo a uviedlo len, že je v takýchto prípadoch vždy pripravené pomôcť.
Agentúra DPA pripomína, že vo fínskom hlavnom meste Helsinki sa v roku 2018 uskutočnil summit predošlého amerického prezidenta Donalda Trumpa s Putinom. Praha zase bola v roku 2010 dejiskom vtedajšieho amerického a ruského prezidenta - Baracka Obamu a Dmitrija Medvedeva.
Nateraz je však nejasné či Putin pozvanie na stretnutie vôbec prijme, uvádza DPA. Krátko po tomto Bidenovom návrhu totiž uvalil Washington vo štvrtok na Moskvu nové ekonomické sankcie. Ide o odvetu za to, čo Washington považuje za zasahovanie Kremľa do volieb v USA, rozsiahly kybernetický útok a ďalšie nepriateľské aktivity. USA tiež nariadili vyhostenie desiatich ruských diplomatov.
Moskva na tieto kroky reagovala odvetnými opatreniami a oznámila, že nariadi desiatim diplomatom Spojených štátov, aby opustili Rusko. Rusko zároveň zakázalo vstup do krajiny šiestim predstaviteľom Bidenovej administratívy a dvom bývalým štátnym zástupcom.
Kurz sa tiež vyjadril k aktuálne napätej situácii medzi Ruskom a Ukrajinou a hromadením ruských vojsk na ich spoločnej hranici. Rakúsky kancelár v tejto súvislosti povedal, že neprijíma vyjadrenie ruskej strany, že pohyby vojakov na hraniciach s Ukrajinou sú súčasťou bežného vojenského cvičenia. Dodal, že "humanitárna situácia je (tam) mimoriadne zlá" a akákoľvek väčšia konfrontácia na kontaktnej línii by ju len zhoršila.
