V mestských oblastiach žijú tri štvrtiny občanov EÚ, a preto sú obzvlášť vystavení znečisteniu ovzdušia i znečisteniu hlukom.
V mestských oblastiach žijú tri štvrtiny občanov EÚ, a preto sú obzvlášť vystavení znečisteniu ovzdušia i znečisteniu hlukom. Európska environmentálna agentúra tvrdí, že na znečistenie ovzdušia v Európe ročne zomrie najmenej 250.000 ľudí.
Hluk je podľa EDA často prehliadanou druhou stranou znečistenia miest. Audítori dospeli k záveru, že posudzovanie pokroku pri znižovaní hluku ako druhu znečistenia v EÚ je prakticky nemožné. Trend nemožno stanoviť aj preto, že väčšina členských štátov má nedostatky a oneskorenia v monitorovaní hluku.
Príliš veľký hluk v mestách a znečistenie ovzdušia podľa EDA vyvolávajú osobitné obavy, pretože EÚ a jej členské štáty budú musieť v nadchádzajúcich rokoch zintenzívniť svoje úsilie, aby splnili prísnejšie normy Únie a priblížili sa tak k odporúčaniam WHO.
"V boji proti znečisteniu miest došlo k pozitívnemu vývoju. Bolo by však veľkou chybou zaspať na vavrínoch. EÚ a jej členské štáty si musia uvedomiť, že ambiciózne ciele nemožno dosiahnuť bez značného dodatočného úsilia," uviedol uviedol člen EDA zodpovedný za tento audit Klaus-Heiner Lehne.
Z údajov podľa EDA ďalej vyplýva, že cieľ nulového znečistenia hlukom do roku 2030, ktorým je zníženie počtu ľudí poškodených hlukom z dopravy o 30 percent, sa pravdepodobne nepodarí splniť. Odhaduje sa, že v prinajlepšom klesne o 19 percent a v najhoršom prípade by sa mohol ku koncu desaťročia zvýšiť o tri percentá.
Faktom podľa správy zostáva, že mestám sa nedarí nájsť účinné riešenie znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom. Dôvody sa pohybujú od slabej koordinácie zo strany orgánov až po otáznu účinnosť opatrení, voči ktorým je aj miestny odpor.
V tejto súvislosti poukázali napríklad na tzv. zelené zóny, v ktorých majú chodci a cyklisti prednosť pred autami. Audítori zistili, že síce prinášajú výhody miestnemu obyvateľstvu, avšak zhoršujú kvalitu ovzdušia a hladiny hluku v okolitých uliciach.
Čoraz citlivejšou otázkou sú aj nízkoemisné zóny. EDA spomenula pokusy o ich zavedenie v Barcelone a Krakove, ktoré čelili právnym námietkam z dôvodu diskriminácie či obmedzenia voľného pohybu. To následne viedlo k zmierneniu alebo odloženiu opatrenia.
Audítori tiež zistili, že postup Európskej komisie v prípade nesplnenia povinnosti je zdĺhavý a nie vždy účinný pri zabezpečovaní toho, aby kontrolované mestá dodržiavali pravidlá EÚ, ktoré sa týkajú znečistenia ovzdušia a znečistenia hlukom.