Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedným z najväčších nedostatkov českej ústavy sú podľa Kyselu práve prísne podmienky podania ústavnej žaloby na prezidenta.
Autor TASR
16. decembra (TASR) – Ústava má v Česku u časti politikov auru, že by sa jej nemal nikto dotýkať a prispôsobovať si ju. Pre TASR to povedal odborník na ústavné právo profesor Jan Kysela z Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. Myslí si však, že napriek rešpektu k nej by sa malo premýšľať aj o jej zmenách. Česká republika si v tento deň pripomína 30 rokov od prijatia Ústavy ČR, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Na texte českej ústavy sa začalo pracovať niekoľko mesiacov pred rozdelením ČSFR. "Ak si v júni poviete, že to vyzerá na rozpad spoločného štátu a že ten nový samostatný štát by mal do života vstúpiť s ústavou a nechcete ju malú alebo dočasnú, ale definitívnu a úplnú, tak máte teda dosť málo času na to, aby ste ju vymysleli, spísali a schválili. Máte v podstate päť mesiacov," opísal okolnosti vzniku základného zákona štátu.
Inšpiračným zdrojom bola ústavná listina z roku 1920. Po ére socializmu fungovala "Prvá republika" podľa Kyselu ako "zlatý vek". Okrem toho sa tvorcovia inšpirovali americkou a najmä nemeckou ústavou.
Za najvýraznejší rozdiel s Ústavou SR považuje rozloženie zákonodarnej moci, teda že ČR má Poslaneckú snemovňu a Senát, zatiaľ čo slovenský parlament je jednokomorový. Upozornil, že jednokomorový parlament je ľahšie ovládnuteľný jednou politickou silou. "Stačí vám dobre vyhrať jedny voľby a krajinu máte v rukách," dodal a poukázal na vládu Vladimíra Mečiara na Slovensku v 90. rokoch a súčasnú vládu Viktora Orbána v Maďarsku.
Ústava ČR prešla za 30 rokov ôsmimi novelizáciami. Za najvýznamnejšiu považuje Kysela takzvanú euronovelu, ktorá Česku umožnila vstúpiť do EÚ. Z hľadiska vnútorného fungovania ústavného systému je podľa neho najvýraznejšou zmenou zavedenie priamej voľby prezidenta v roku 2012. Kysela zároveň kritizuje, že spolu s tým sa sťažila možnosť vyvodenia zodpovednosti voči hlave štátu.
Jedným z najväčších nedostatkov českej ústavy sú podľa Kyselu práve prísne podmienky podania ústavnej žaloby na prezidenta. "Ak by bolo jednoduchšie prezidenta republiky zažalovať a on by to vedel, tak sa nebude dopúšťať konania, ktorého sa dopúšťa a ktorým český ústavný systém zaťažuje," uviedol Kysela, podľa ktorého prezident Miloš Zeman ústavu "napína" počas celého výkonu funkcie.
Počas prípravného obdobia vznikli štyri kompetentné návrhy novej ústavy. Na pôde Českej národnej rady (ČNR) bol však prerokovaný len vládny návrh, ktorý 16. decembra 1992 schválila ČNR ako novú Ústavu ČR. Za prijatie textu základného zákona hlasovalo 172 zo 198 prítomných poslancov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Na texte českej ústavy sa začalo pracovať niekoľko mesiacov pred rozdelením ČSFR. "Ak si v júni poviete, že to vyzerá na rozpad spoločného štátu a že ten nový samostatný štát by mal do života vstúpiť s ústavou a nechcete ju malú alebo dočasnú, ale definitívnu a úplnú, tak máte teda dosť málo času na to, aby ste ju vymysleli, spísali a schválili. Máte v podstate päť mesiacov," opísal okolnosti vzniku základného zákona štátu.
Inšpiračným zdrojom bola ústavná listina z roku 1920. Po ére socializmu fungovala "Prvá republika" podľa Kyselu ako "zlatý vek". Okrem toho sa tvorcovia inšpirovali americkou a najmä nemeckou ústavou.
Za najvýraznejší rozdiel s Ústavou SR považuje rozloženie zákonodarnej moci, teda že ČR má Poslaneckú snemovňu a Senát, zatiaľ čo slovenský parlament je jednokomorový. Upozornil, že jednokomorový parlament je ľahšie ovládnuteľný jednou politickou silou. "Stačí vám dobre vyhrať jedny voľby a krajinu máte v rukách," dodal a poukázal na vládu Vladimíra Mečiara na Slovensku v 90. rokoch a súčasnú vládu Viktora Orbána v Maďarsku.
Ústava ČR prešla za 30 rokov ôsmimi novelizáciami. Za najvýznamnejšiu považuje Kysela takzvanú euronovelu, ktorá Česku umožnila vstúpiť do EÚ. Z hľadiska vnútorného fungovania ústavného systému je podľa neho najvýraznejšou zmenou zavedenie priamej voľby prezidenta v roku 2012. Kysela zároveň kritizuje, že spolu s tým sa sťažila možnosť vyvodenia zodpovednosti voči hlave štátu.
Jedným z najväčších nedostatkov českej ústavy sú podľa Kyselu práve prísne podmienky podania ústavnej žaloby na prezidenta. "Ak by bolo jednoduchšie prezidenta republiky zažalovať a on by to vedel, tak sa nebude dopúšťať konania, ktorého sa dopúšťa a ktorým český ústavný systém zaťažuje," uviedol Kysela, podľa ktorého prezident Miloš Zeman ústavu "napína" počas celého výkonu funkcie.
Počas prípravného obdobia vznikli štyri kompetentné návrhy novej ústavy. Na pôde Českej národnej rady (ČNR) bol však prerokovaný len vládny návrh, ktorý 16. decembra 1992 schválila ČNR ako novú Ústavu ČR. Za prijatie textu základného zákona hlasovalo 172 zo 198 prítomných poslancov.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
