Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas doterajšej existencie bola Labouristická strana viackrát vládnucou stranou.
Autor TASR
Londýn/Bratislava 5. júla (TASR) – Britská Labouristická strana zvíťazila v štvrtkových voľbách do Dolnej snemovne parlamentu. Vyplýva to z predbežných oficiálnych výsledkov, ktoré jej dosiaľ pripísali najmenej 326 kresiel, čo stačí na získanie väčšiny v 650-člennej snemovni. TASR o tom informuje podľa stanice BBC.
Labouristická strana vznikla pred viac ako 124 rokmi. Patrí k najstarším aktívnym politickým subjektom nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj na svete.
Predchodkyňou súčasnej britskej Strany práce (Labour Party), resp. Labouristickej strany, bola Nezávislá strana práce (Independent Labour Party - ILP) A 13. januára tohto roku uplynulo 131 rokov od jej vzniku.
Koncom 19. storočia v Spojenom kráľovstve výrazne vzrástli snahy založiť politickú stranu, ktorá by zastupovala politické požiadavky a záujmy proletariátu či robotníckeho hnutia. Preto sa v Bradforde 13. januára 1893 začala dvojdňová konferencia, na ktorej sa účastníci zhodli na vzniku Nezávislej strany práce (Independent Labour Party - ILP). Na jej čelo sa postavil škótsky banský predák James Keir Hardie.
Strana v prvých parlamentných voľbách po svojom vzniku v roku 1895 nezískala žiadne poslanecké kreslo. V súvislosti s tým sa začali vynárať plány na spojenie ILP s nejakou ďalšou socialisticky orientovanou organizáciou, ale zámery predsedu ILP Hardieho boli ambicióznejšie.
Navrhol vytvorenie veľkej robotníckej aliancie, ktorá by programovo zlučovala záujmy odborov, socialistických organizácií a ďalších spolupracovníkov a zároveň by umožňovala každej zo zložiek ponechať si vlastných kandidátov do dolnej komory parlamentu.
Na konferencii v londýnskej Memorial Hall 27. februára 1900 tak vznikla Labouristická strana (Strana práce), ktorej súčasťou sa stala aj ILP. Labouristická strana bola v tom čase ešte súčasťou výboru s názvom Labour Representation Commitee (LRC), ktorého úlohou bolo koordinovať podporu kandidátov vo voľbách do parlamentu. Jedným zo zakladateľov výboru a prvým predsedom Labouristickej strany bol James Keir Hardie.
Počas doterajšej existencie bola Labouristická strana viackrát vládnucou stranou. Britskými premiérmi boli jej lídri Clement Richard Attlee (1945 - 1951), Harold Wilson (1964 - 1970 a 1974 - 1976), Tony Blair (trojnásobná britský premiér 1997 - 2007) či Gordon Brown (2007 – 2010). To znamená, že 14 rokov bola doteraz v opozícii.
Známym predsedom Labouristickej strany a lídrom parlamentnej opozície bol Jeremy Corbynbol v rokoch 2015 - 2020. Vo funkcii predsedu strany ho 4. apríla 2020 vystriedal súčasný šéf labouristov Keir Starmer.
Keir Starmer sa narodil 2. septembra 1962 v Londýne. Obaja jeho rodičia boli priaznivci Labouristickej strany a pomenovali ho po prvom parlamentnom vodcovi strany Keirovi Hardiemovi. Politike sa venoval od svojich tínedžerských rokov, bol členom Labouristickej strany mladých socialistov v East Surrey. Je absolventom práva na Univerzite v Leedse a postgraduálneho štúdia na Oxfordskej univerzite.
Ideologicky sa identifikuje ako progresívny a centristický. Britskí politickí analytici sa krátko pred voľbami zhodovali na tom, že stranu spravil pre voličov atraktívnejšou aj tým, že ju myšlienkovo posunul čiastočne do stredu. Do Dolnej snemovne ho všeobecných voľbách zvolili v roku 2015.
Labouristická strana vznikla pred viac ako 124 rokmi. Patrí k najstarším aktívnym politickým subjektom nielen v Spojenom kráľovstve, ale aj na svete.
Predchodkyňou súčasnej britskej Strany práce (Labour Party), resp. Labouristickej strany, bola Nezávislá strana práce (Independent Labour Party - ILP) A 13. januára tohto roku uplynulo 131 rokov od jej vzniku.
Koncom 19. storočia v Spojenom kráľovstve výrazne vzrástli snahy založiť politickú stranu, ktorá by zastupovala politické požiadavky a záujmy proletariátu či robotníckeho hnutia. Preto sa v Bradforde 13. januára 1893 začala dvojdňová konferencia, na ktorej sa účastníci zhodli na vzniku Nezávislej strany práce (Independent Labour Party - ILP). Na jej čelo sa postavil škótsky banský predák James Keir Hardie.
Strana v prvých parlamentných voľbách po svojom vzniku v roku 1895 nezískala žiadne poslanecké kreslo. V súvislosti s tým sa začali vynárať plány na spojenie ILP s nejakou ďalšou socialisticky orientovanou organizáciou, ale zámery predsedu ILP Hardieho boli ambicióznejšie.
Navrhol vytvorenie veľkej robotníckej aliancie, ktorá by programovo zlučovala záujmy odborov, socialistických organizácií a ďalších spolupracovníkov a zároveň by umožňovala každej zo zložiek ponechať si vlastných kandidátov do dolnej komory parlamentu.
Na konferencii v londýnskej Memorial Hall 27. februára 1900 tak vznikla Labouristická strana (Strana práce), ktorej súčasťou sa stala aj ILP. Labouristická strana bola v tom čase ešte súčasťou výboru s názvom Labour Representation Commitee (LRC), ktorého úlohou bolo koordinovať podporu kandidátov vo voľbách do parlamentu. Jedným zo zakladateľov výboru a prvým predsedom Labouristickej strany bol James Keir Hardie.
Počas doterajšej existencie bola Labouristická strana viackrát vládnucou stranou. Britskými premiérmi boli jej lídri Clement Richard Attlee (1945 - 1951), Harold Wilson (1964 - 1970 a 1974 - 1976), Tony Blair (trojnásobná britský premiér 1997 - 2007) či Gordon Brown (2007 – 2010). To znamená, že 14 rokov bola doteraz v opozícii.
Známym predsedom Labouristickej strany a lídrom parlamentnej opozície bol Jeremy Corbynbol v rokoch 2015 - 2020. Vo funkcii predsedu strany ho 4. apríla 2020 vystriedal súčasný šéf labouristov Keir Starmer.
Keir Starmer sa narodil 2. septembra 1962 v Londýne. Obaja jeho rodičia boli priaznivci Labouristickej strany a pomenovali ho po prvom parlamentnom vodcovi strany Keirovi Hardiemovi. Politike sa venoval od svojich tínedžerských rokov, bol členom Labouristickej strany mladých socialistov v East Surrey. Je absolventom práva na Univerzite v Leedse a postgraduálneho štúdia na Oxfordskej univerzite.
Ideologicky sa identifikuje ako progresívny a centristický. Britskí politickí analytici sa krátko pred voľbami zhodovali na tom, že stranu spravil pre voličov atraktívnejšou aj tým, že ju myšlienkovo posunul čiastočne do stredu. Do Dolnej snemovne ho všeobecných voľbách zvolili v roku 2015.
