Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf slovenskej diplomacie pripomenul, že Rada ministrov nepotešila Albánsko, keď sa medzi diplomatmi nenašla dostatočná podpora odporučiť Európskej rade udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
Autor TASR
Brusel 17. decembra (TASR) - Európska únia v januári 2014 otvorí prístupový proces so Srbskom. Takéto odporúčanie dnes prijali diplomati EÚ pre lídrov, ktorí sa vo štvrtok a piatok zídu v Bruseli na summite EÚ. Po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti to uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák.
Šéf slovenskej diplomacie v rozhovore pre TASR pripomenul, že Rada ministrov nepotešila Albánsko, keď sa medzi diplomatmi nenašla dostatočná podpora odporučiť Európskej rade udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
"Sme sklamaní z toho, že Albánsko nedostane kandidátsky štatút. Považujeme to za chybu, pretože táto krajina potrebuje povzbudenie teraz," uviedol Lajčák.
Minister nechcel menovať členské krajiny, ktoré dnes boli proti Albánsku, pripomenul len, že je známy postoj holandského parlamentu, ktorý túto možnosť verejne odmietol. Stav vecí je podľa neho taký, že Tirana musí počkať do summitu EÚ v júni 2014, keď bude táto možnosť reálnejšia. Dodal, že nikto nespochybnil úspechy novej albánskej vlády, viaceré členské štáty EÚ však chcú viac času na rozhodnutie v prospech Albánska.
V súvislosti so Srbskom Lajčák spresnil, že slovenská delegácia je s dohodnutým textom spokojná, aj preto, že dnes vypracovaný text je lepší ako pôvodný, východiskový návrh. Podľa jeho slov sa zatiaľ nehovorí o presnom termíne, kedy Srbsko začne s prístupovým procesom. Bude to záležať aj od nastupujúceho gréckeho predsedníctva v EÚ, v kuloároch Rady sa však ako o možnom termíne hovorí o 21. januári.
Lajčák uviedol, že aj na dnešnej Rade ministrov bola vysoko ocenená úloha šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej za jej úlohu pri dosiahnutí normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
Normalizácia vzťahov s Kosovom bude sprevádzať srbských vyjednávačov po celý proces prístupových rokovaní. Nie je nikde zakotvené, že Belehrad musí uznať nezávislosť Kosova, očakáva sa však, že do ukončenie tohto procesu sa dosiahne kompletné urovnanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.
Aj preto sa dá podľa Lajčáka očakávať, že okrem najťažších prístupových kapitol 23 a 24, týkajúcich sa korupcie a zločinnosti, Belehrad otvorí aj v poradí poslednú kapitolu s číslom 35 "Ostatné veci", v rámci ktorej sú práve vzťahy s Kosovom. To však bude záležať aj od gréckeho predsedníctva v EÚ, ktoré bude mať na starosti tento proces od januára do konca júna.
Rada ministrov prebrala všetky krajiny západného Balkánu. Prístupový proces s Čiernou Horou beží podľa Lajčáka bez problémov, Bosna a Hercegovina je momentálne "stratený prípad", pretože reálne EÚ nemá s kým v tejto krajine posúvať veci dopredu, a Macedónsku počas summitu EÚ zrejme hrozí už po šiesty raz odmietnutie začatia prístupových rokovaní. Aj napriek tomu, že to ministri zahraničných vecí EÚ podporujú.
Šéf slovenskej diplomacie v rozhovore pre TASR pripomenul, že Rada ministrov nepotešila Albánsko, keď sa medzi diplomatmi nenašla dostatočná podpora odporučiť Európskej rade udelenie štatútu kandidátskej krajiny.
"Sme sklamaní z toho, že Albánsko nedostane kandidátsky štatút. Považujeme to za chybu, pretože táto krajina potrebuje povzbudenie teraz," uviedol Lajčák.
Minister nechcel menovať členské krajiny, ktoré dnes boli proti Albánsku, pripomenul len, že je známy postoj holandského parlamentu, ktorý túto možnosť verejne odmietol. Stav vecí je podľa neho taký, že Tirana musí počkať do summitu EÚ v júni 2014, keď bude táto možnosť reálnejšia. Dodal, že nikto nespochybnil úspechy novej albánskej vlády, viaceré členské štáty EÚ však chcú viac času na rozhodnutie v prospech Albánska.
V súvislosti so Srbskom Lajčák spresnil, že slovenská delegácia je s dohodnutým textom spokojná, aj preto, že dnes vypracovaný text je lepší ako pôvodný, východiskový návrh. Podľa jeho slov sa zatiaľ nehovorí o presnom termíne, kedy Srbsko začne s prístupovým procesom. Bude to záležať aj od nastupujúceho gréckeho predsedníctva v EÚ, v kuloároch Rady sa však ako o možnom termíne hovorí o 21. januári.
Lajčák uviedol, že aj na dnešnej Rade ministrov bola vysoko ocenená úloha šéfky diplomacie EÚ Catherine Ashtonovej za jej úlohu pri dosiahnutí normalizácie vzťahov medzi Belehradom a Prištinou.
Normalizácia vzťahov s Kosovom bude sprevádzať srbských vyjednávačov po celý proces prístupových rokovaní. Nie je nikde zakotvené, že Belehrad musí uznať nezávislosť Kosova, očakáva sa však, že do ukončenie tohto procesu sa dosiahne kompletné urovnanie vzťahov medzi Srbskom a Kosovom.
Aj preto sa dá podľa Lajčáka očakávať, že okrem najťažších prístupových kapitol 23 a 24, týkajúcich sa korupcie a zločinnosti, Belehrad otvorí aj v poradí poslednú kapitolu s číslom 35 "Ostatné veci", v rámci ktorej sú práve vzťahy s Kosovom. To však bude záležať aj od gréckeho predsedníctva v EÚ, ktoré bude mať na starosti tento proces od januára do konca júna.
Rada ministrov prebrala všetky krajiny západného Balkánu. Prístupový proces s Čiernou Horou beží podľa Lajčáka bez problémov, Bosna a Hercegovina je momentálne "stratený prípad", pretože reálne EÚ nemá s kým v tejto krajine posúvať veci dopredu, a Macedónsku počas summitu EÚ zrejme hrozí už po šiesty raz odmietnutie začatia prístupových rokovaní. Aj napriek tomu, že to ministri zahraničných vecí EÚ podporujú.
