Brusel 10. februára (TASR) - Ministri zahraničných vecí na dnešnom stretnutí v Bruseli prijali spoločné závery k situácii na Ukrajine, ktoré pripúšťajú aj použitie protiopatrení zo strany únie, ak by došlo k prípadom eskalácie násilia. Uviedol to slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Minister uviedol, že Rada EÚ pre zahraničné záležitosti v prijatých záveroch k aktuálnej situácii na Ukrajine zdôraznila princípy, o ktorých EÚ hovorí od začiatku politickej krízy na Ukrajine.

Európski diplomati si podľa jeho slov želajú inkluzívny politický proces, prípravu slobodných volieb a potrebných ústavných zmien. Zároveň zdôraznili neprípustnosť násilných aktov a potrebu vyšetriť všetky doterajšie zločiny, ku ktorým došlo v priebehu politickej krízy, a potrestať ich vinníkov.

EÚ je na druhej strane pripravená podieľať sa na ekonomickej pomoci pre Ukrajinu.

"Sú tu dva nové elementy, o ktorých sa doteraz nehovorilo. Jeden je, že EÚ je okamžite pripravená zareagovať v prípade zhoršenia situácie. Je to isté varovanie, ak by niekto chcel siahnuť k násilným akciám. Ten druhý element sa týka toho, že sme pripravení podpísať asociačnú dohodu a dohodu o voľnom obchode a zdôrazňujeme, že tieto dohody nepovažujeme za konečný cieľ vo vzťahoch medzi EÚ a Ukrajinou," uviedol Lajčák.




Šéf slovenskej diplomacie zároveň dodal, že do záverov zasadnutia ministrov sa dostala aj veta, že každý štát musí mať právo prijímať suverénne rozhodnutia bez vonkajšieho nátlaku.

Na otázku TASR, či reakcia EÚ v prípade zhoršenia situácie nadobudne podobu sankcií, Lajčák uviedol, že európski diplomati dnes nešpecifikovali povahu týchto opatrení. Dodal, že z diskusií ministrov vyplynulo viacero možností, avšak podľa neho EÚ nie je naklonená plošným sankciám.

"Cítili sme ale potrebu zdôrazniť, že ak by sa niekto chcel pohrávať s myšlienkou použitia násilia, či použitia krokov, ktoré nie sú kompatibilné s európskymi hodnotami, tak v tom prípade budeme rýchlo reagovať," uviedol Lajčák.


ČR by bolo za použitie sankcií

Foto: TASR/Bohdan Kopčák

Ukrajina bola dnes ústrednou témou diskusií ministrov zahraničných vecí v Bruseli, pričom Česká republika sa zaradila medzi tie členské štáty, ktoré súhlasia s použitím sankcií voči Kyjevu, ak by došlo k zhoršeniu situácie a ďalšiemu porušovaniu ľudských práv. Uviedol to nový šéf českej diplomacie Ľubomír Zaorálek.

Pripomenul, že v rámci diskusií ministrov o Východnom partnerstve sa hovorilo o vzťahoch s Moldavskom a Gruzínskom, dominovala však téma Ukrajiny.

Minister spresnil, že všetci diplomati sa postavili proti pokračovaniu násilností, proti mučeniu a zabíjaniu ľudí, ktorí sa zúčastňujú protivládnych protestov.

"Sme jednoznačne proti tomu, aby na hraniciach EÚ dochádzalo k takémuto porušovaniu ľudských práv a obmedzovaniu slobôd ľudí," konštatoval český diplomat.

Priznal, že počas ministerskej debaty padli rôzne názory na to, aké dôsledky vyvodiť voči Kyjevu, ak dôjde k nárastu násilností alebo k perzekúciám, únosom či mučeniu protestujúcich. Debatovalo sa všeobecne o probléme sankcií ako takých a ako s týmto nástrojom zachádzať, pričom padli aj názory, že napríklad sankčný režim EÚ voči Bielorusku je neúčinný. Ak by však násilnosti voči demonštrantom pokračovali, podľa Zaorálka by EÚ mala použiť niektoré nástroje, napríklad obmedzenie vízového režimu voči niektorým osobám či zmrazenie ich účtov. ČR podľa neho túto pozíciu podporuje.

"Musíme sa zastať tých, ktorí majú právo na názor, bez rizika, že budú prenasledovaní, že im budú zapaľované autá či prídu o život," povedal šéf českej diplomacie.

Zaorálek dodal, že EÚ je stále pripravená podržať európsku perspektívu pre Ukrajinu a nechce naznačiť, že by všetky možnosti už zlyhali.

"Dúfame, že všetky sily, ktoré dnes na Ukrajine sú, preukážu dostatok politickej vôle a sily a dospejú ku kompromisu pre politické a ústavné riešenie krízy," uviedol.




Zaorálek spresnil, že ministri hovorili aj o možnosti ekonomickej pomoci pre Kyjev za účasti Medzinárodného menového fondu (MMF), na druhej strane však podľa neho na ukrajinskej strane absentuje dôveryhodný partner, ktorý by bol prijímateľom hospodárskej pomoci. Dodal, že v hre je dnes legitimita súčasnej vlády a jej spoľahlivosť ako príjemcu hospodárskej pomoci.

"Lepšie by sa jednalo s vládou, ktorá bude výsledkom volieb, ak budú. Chýba partner, ktorý by bol zárukou stability pre jednanie s MMF a ďalšími medzinárodnými inštitúciami," skonštatoval Zaorálek.