Budapešť 28. apríla (TASR) - Rozšírenie Európskej únie v roku 2004 prinieslo vstupujúcim krajinám množstvo výhod. Sú však ešte oblasti, ktoré v tejto integračnej organizácii je potrebné vylepšiť, pričom integračný proces ešte nie je ukončený. Povedal to dnes v Budapešti minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák na medzinárodnej konferencii usporiadanej pri príležitosti desiateho výročia vstupu Maďarska do EÚ.

Podľa agentúry MTI Lajčák konštatoval, že vstup do únie znamenal pre tieto krajiny a ich občanov vážny pokrok v oblasti ľudských práv. "Región strednej Európy je už dnes vďaka členstvu v únii pokojnejší a prosperujúcejší, než bol predtým. Dôležitosť jeho krajín geopoliticky stúpla," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie.

Ako dodal, sú ešte oblasti, ktoré treba vylepšiť, ale proces ešte stále prebieha. "Nie je ukončená monetárna únia, vytvorenie bankovej únie, posilnenie energetickej bezpečnosti, zjednodušenie pravidiel so zámerom viac priblížiť občanom Európu, ale sú ešte výzvy aj v oblastiach spoločnej zahraničnej, bezpečnostnej či obrannej politiky," povedal Lajčák.

Podľa jeho slov obyvatelia regiónu už považujú výhody z členstva v únii za samozrejmé, stačí sa však pozrieť na situáciu na Ukrajine, aby bolo možné uvedomiť si, že tie výsledky nie sú samozrejmé.

"Zvlášť dôležité je hovoriť o výsledkoch pred voľbami do Európskeho parlamentu, pretože v Európe existujú euroskeptické a protieurópske postoje," poznamenal slovenský minister.

Rezervy z pohľadu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) vidí Lajčák v úspešnosti čerpania fondov únie. Nedoriešenou otázkou zostávajú v nich spoločenské záležitosti týkajúce sa Rómov, je potrebné znížiť rozdiely mzdovej úrovne v porovnaní so starými členskými krajinami a dôležité je dosiahnuť, aby sa V4 a región strednej Európy v rámci inštitúcií EÚ dostal na vyššiu úroveň.

Šéf slovenskej diplomacie vyjadril názor, že prestíž krajín V4 stúpa a záujem o spoluprácu so štvorkou - o takzvaný V4 Plus formát, je čoraz vážnejší. "Prajem, aby naše spoločné hlasy zazneli čoraz častejšie a čoraz hlasnejšie," povedal Lajčák.

Lajčák podľa informácií tlačového odboru MZV SR v prejave ďalej akcentoval dôležitosť dvoch princípov, na ktorých funguje EÚ, a to princípu zodpovednosti a solidarity, ktoré "musia kráčať ruka v ruke". Zároveň uviedol, že každá členská krajina EÚ sa plnohodnotne podieľa na budovaní a formovaní Únie.

"EÚ sme my, my budujeme Úniu, nemáme preto 'právo kritizovať' Brusel za premeškané príležitosti," skonštatoval šéf slovenskej diplomacie.

Lajčák sa vrátil k procesu prechodu, ktorým prešli v deväťdesiatych rokoch minulého storočia krajiny bývalého socialistického bloku, osobitne štáty V4. "Museli sme v tom čase podstúpiť radikálne zmeny, pričom niektorí z nás, menovite Česi a my, sme navyše budovali aj svoju novú štátnosť," uviedol slovenský minister.

V tejto súvislosti skonštatoval, že veľmi dôležitá bola pre nás aj podpora partnerov z ostatných vyšehradských krajín. Minister Lajčák zdôraznil prechod V4 od pragmatickej, na integráciu do EÚ a NATO zameranej spolupráce, ktorá bola úspešne zavŕšená v roku 2004, k strategickému partnerstvu krajín V4, ktoré v súčasnosti zahŕňa také dôležité oblasti, ako sú energetika, obrana a bezpečnosť, či spoločné pôsobenie voči krajinám západného Balkánu a Východného partnerstva.

Šéf diplomacie SR ocenil aktívnu úlohu, ktorú v rámci V4 zohralo a naďalej zohráva maďarské predsedníctvo, ktoré v júli tohto roku na čele Vyšehradskej skupiny vystrieda Slovensko. „Osobitne sa to prejavilo pri riešení vysoko citlivých politických tém, akou je dnes Ukrajina. Za prvý štvrťrok som rovnako často cestoval do Budapešti, ako do Bruselu, čo samo o sebe svedčí o vysokej dynamike činnosti V4 počas maďarského predsedníctva,“ skonštatoval Lajčák.

Trojdňovej konferencie zorganizovanej maďarským ministerstvom zahraničných vecí, ktorá sa začala dnes, sa zúčastnia terajší ministri zahraničných vecí krajín V4, ale aj bývalí šéfovia diplomacií vyšehradského zoskupenia, Nemecka i Talianska a komisár pre rozšírenie Európskej komisie Štefan Füle.

Po konferencii sa ministri zahraničných vecí štvorky stretnú s predstaviteľmi diplomacie Grécka, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, Gruzínska, Azerbajdžanu, Ukrajiny, Moldavska, Bieloruska a Arménska, aby spoločne prerokovali aktuálne otázky programu Východného partnerstva EÚ.